Autor je občiansky aktivista
Šesť rokov po fiasku rokovaní o zmene klímy v Kodani dosiahli vyjednávači z celého sveta v Paríži dohodu o opatreniach, ktoré by mali stlmiť rast teploty na Zemi a predísť destabilizácii klimatického režimu planéty. Parížska dohoda je oslavovaná ako prelom v snahe o zastavenie globálneho otepľovania. Niektorí ju nazvali „historickou“, iní šli v superlatívoch ešte ďalej. Je to naozaj tak?
Dohoda z Paríža je prelomová v jednom zmysle: ukazuje, že politické elity ľudstva dospeli k poznaniu toho, čo veda vie už desaťročia: že globálne otepľovanie predstavuje pre ľudskú civilizáciu zásadnú hrozbu. Zdá sa, že fázu popierania zmeny klímy aj skutočnosti, že jej hlavnou príčinou sme my ľudia, má väčšina politikov na svete za sebou.
To je posun – veď ešte nedávno sedel v hrade nad Vltavou fyzikálny analfabet, v civile profesor ekonómie, ktorý svoje ignorantstvo o klíme s hrdosťou trúbil do sveta. A aj dnes je popieranie zmien klímy súčasťou vierovyznania amerických republikánov – politikov, aj masy ich voličov.
Fáza popierania
Prekonať popieranie – anglický termín preň je denial – je však iba prvou fázou na ceste k náprave. Práve tak, ako je správna diagnóza len začiatkom liečby, ktorá môže byť dlhá, ťažká a možno neúspešná. Popretie pred takmer polstoročím opísala Elisabeth Kubler-Ross ako prvú fázu vyrovnávania sa človeka s ťažkými správami – napríklad o vážnej chorobe a blízkej smrti. Taká ťaživá je aj povaha toho, čo nám hovorí o zmenách klímy vedecké poznanie.
Po fáze popierania nasleduje fáza hnevu: pacient sa hnevá na lekára, ktorý mu zlú správu oznámil. Je to hlupák, ktorého treba vymeniť za lepšieho lekára, čo povie inú, ľahšiu diagnózu. Keď hnev nepomôže a aj ďalší lekár hovorí „máte rakovinu“, prichádza fáza vyjednávania. Pacient v nej hľadá liečbu, ktorá niekde predsa musí existovať, len sa o nej doma ešte nevie.
Možno narazí na experimentálny, zatiaľ neoverený, ale aspoň vedecky podložený postup skúmaný v nejakom renomovanom laboratóriu. Alebo sa pacient vydá za ľudovými liečiteľmi v dedinke YX, tí bohatší na Filipíny či za šamanmi kamsi do tundry.
Po zlyhaní zázračných riešení náš pacient – ak ešte žije – často upadá do depresie a po nej – ak dožije – sa možno začne s nevyhnutným vyrovnávať.
Klimatická dohoda v Paríži posunula ľudstvo ako kolektívneho pacienta do fázy hnevu a hľadania zázračných riešení. Popredný svetový klimatický vedec, dlhoročný riaditeľ Goddardovho centra NASA James Hansen ju preto označil slovami „It’s a fraud really, a fake“ – teda „Je to fakt podvod, švindeľ“.
