Reakcie čitateľov sú rôzne. Treba byť vďačný aj za tie negatívne, teda za výčitky a nadávky, ktoré skončia v redakčných e-mailových schránkach. Aj tie môžu inšpirovať alebo na niečo poukazovať. Napríklad stojí za pozornosť, ak ich podiel na normálnej kultivovanej korešpondencii pri niektorej téme nápadne stúpne.
Niekoľko citátov z takejto schránky:
„Vy smradi odporni, zapredani, nemam piano a ani si koli tomu to odpadu si piano nezaplatim... len vam chcem napísať, ako velmi vami opovrhujem.“
„Baššár Háfiz al-Asad nie je diktátor.“
„Myslim, ze toto bola posledna kvapka u mna. Dakujem, toto je moja posledna navsteva domeny sme.sk. Robite hanbu zurnalistike, propagandisticke prispevky aj opica vie napisat.“
Čoho sa týkali tieto oduševnené postrehy? Vcelku mierneho článku o tom, ako pochybila Česká televízia, keď urobila s Bašárom Asadom rozhovor, hoci v ňom nemohla byť rovnocenným partnerom, pretože si sýrsky prezident jednoducho hovoril, čo chcel.
Spomaľovače a geopolitika
Je prekvapujúce, aké emócie vyvolal viac-menej nekonfrontačne napísaný text. Čo však udivuje ešte viac: človek by nepovedal, koľkým ľuďom na Slovensku leží na srdci Sýria. Donedávna by niektorí ani nevedeli, či sa táto krajina nachádza pri Stredozemnom mori, alebo Tichom oceáne.
Dnes je všetko inak. Nielen Sýria, ale aj Bašár Asad našli na Slovensku spriaznené duše podobne ako Vladimir Putin a Rusko. Je to zvláštny príznak čias – hoci možno nielen dnešných –, že ľudí rozčuľujú veľmocenské a geopolitické frašky a necháva ich ľahostajnými, že sa po ich ulici preháňajú autá nebezpečnou rýchlosťou a nemá tam kto nainštalovať spomaľovače, že sa načierno rúbu stromy a lesy, vyhadzuje nebezpečný odpad, že sa búrajú pamiatky a stavajú škaredé budovy. Ba dokonca ani platy učiteľov, ani korupčné škandály nevyženú ľudí do ulíc.
Ale dobre, politizovanie vždy patrilo do slovenskej krčmy. A množstvo informácií, aj „painformácií“ a bludov, ktoré kolujú na internete, priam podnecuje predstavivosť.
Virtuálny priestor zároveň uľahčuje pôsobenie na verejnú mienku. Takže agresívne diskusné príspevky nemusia odzrkadľovať stav verejnej mienky, ale skôr snahu vyvolať zdanie, že ho odzrkadľujú. Sú výsledkom profesionálnej alebo užitočno-idiotskej mašinérie, ktorá vytvára dojem, že napríklad práve Asad alebo Putin sú pre Slováka dôležití.
