Asýrski kresťania z Iraku, ktorí len minulý týždeň prišli na Slovensko, strávia Vianoce v karanténe. Humenský záchytný tábor, kde ich ubytovali, pripomína školské budovy, aké nájdeme po celej krajine. Od ulice ho oddeľuje masívna brána. Kedysi tu boli kasárne, a keď v roku 2003 z ministerstva vnútra prišlo oznámenie o zriadení tábora, spisovala sa petícia a mestskí poslanci protestovali.
Premeniť kasárne neďaleko ukrajinskej hranice na azylové centrum je z pohľadu štátnej moci praktické. Miestni však sami potrebovali čas – myšlienkovú karanténu –, aby si na novú realitu zvykli. Nikto s nimi totiž o novej situácii nehovoril.
Traumatizovaní Gabčíkovčania reagovali uprostred utečeneckej krízy a vyhrotenej debaty podráždenejšie. Premiér a minister obrany síce štekali, no karavána šla ďalej a „požičaní“ žiadatelia do Gabčíkova aj tak prišli.
Aj v prípade asýrskych kresťanov sa zdá, že premiér zotrváva v úlohe zlého policajta. Na sťažnosti ľudí z Nitrianskeho kraja, kam majú Iračania neskôr prísť, odpovedal ubezpečením, že sa nič také neudeje. Rolu dobrého pastiera necháva na duchovných a treťosektorových „svätuškároch“.
