Nájsť primerane expresívne výrazy na vyjadrenie miery zhnusenia nad kradnutím liekov v onkologickom ústave je veľmi náročné. Azda aj nemožné.
Takpovediac slovenský nemocničný štandard – zmanipulované tendre -, na ktorý v konečnom dôsledku dopláca tiež len a len pacient, sa zosunul do eticky ešte nepomerne hlbšieho „levelu“. Keby existovala akási stupnica nemorálnosti krádeží, tak scudzenie liekov pre ľudí, ktorých život je od nich závislý, je úplná špica. Alebo teda dno.
Inštitúcia, inak v odbore špičková, sa bude zaiste obhajovať, že zločinné spolčenie šiestich zamestnancov životy pacientov neohrozilo, ani ich liečbu neskomplikovalo. Je to možné, avšak aj keby zásobami cytostatík v ústave oplývali, tak na imperatíve, že si zaslúžia tresty na najhornejšej hranici príslušného paragrafu, to nemení zhola nič.
Exemplárne tresty nie sú vrcholom spravodlivosti, avšak pre prevenciu, aby sa z kradnutia liekov nestal nový slovenský štandard, je asi potrebná odstrašujúca represia.
Zisk pri predaji cytostatík môže byť až dvesto percentČítajte
