Súperi na ME, ktorých nám vyžrebovali, vyzerajú prijateľne, ale zdanie dosť klame. (Foto: TASR/AP)TEXT: Peter Schutz
[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše Peter Schutz, komentátor denníka SME.
[/content]
Udalosť týždňa I
Klimatický pakt v Paríži. Záväzok znížiť o 2 stupne otepľovanie do konca tohto storočia, k čomu má 196 krajín vypracovať národné ciele, neschladí síce planétu, ale vášne v klimatickom hnutí aspoň na čas, zrejme áno napriek tomu, že tmavozelení už aj kričia „málo“ či dokonca „podvod“ (Hansen). To, ako bude dohoda uvádzaná do života politikmi budúcnosti, počnúc ratifikáciami, sa vymyká každej predstave. (Žiada sa dvojitá väčšina 55 percent štátov/55 percent emisií.) Parížsky dokument je výrazom vôle politikov zasiahnuť proti skleníkovým plynom, akurát, že náklady odkazujú nástupcom, pričom voličsky nekomfortné riešenia ako napríklad (samozrejmosť) uhlíková daň nie sú ani v agende. No. Kto si trúfa dožiť sa roku 2100, nech skúsi takúto stávku: Ľudstvo klimatickú zmenu s prehľadom a rezervou zvládne a parížska dohoda s tým nebude mať nič spoločné.
Udalosť týždňa II
Koniec lepenovského zázraku. Spojené sily socialistického a republikánskeho elektorátu vyšachovali v druhom kole regionálok Národný front z vedúceho postavenia po celom Francúzsku. Tešiť sa však nie je dôvod. Zmnoženie mandátov NF na trojnásobok ohlasuje chmúrnu perspektívu pre prezidentské voľby, kampaň ku ktorým sa začala oznámením výsledkov: Buď repríza taktického hlasovania voličov PS a RL, alebo – ešte horšie – víťazstvo Le Penovej.
Udalosť týždňa III
Súmrak politiky „vítacej kultúry“ v Nemecku. Prihlásením sa k „drastickému zníženiu“ migrácie Angela Merkelová odvrátila rozkol na zjazde CDU a vlastnú porážku, ktorá jej (viac než) hrozila pre azylovú politiku. O vplyve kancelárky svedčí, že jej to bolo umožnené komunikačne milosrdným spôsobom, keď ako kompromis môže širšiemu publiku tvrdiť, že horný limit utečencov sa nebude určovať. To je nepodstatné, tézy ako „multikulti je životná lož“, „absorpčná kapacita štátu má pomyselný strop“, „nemecké občianstvo znamená vzťah dôvery k nemeckému štátu“ či „status utečenca nie je automatický nárok na občianstvo“ sú prudkou korekciou dráhy nastúpenej v lete. Aj po zjazde zostávajú trvalé kvóty síce nie na stole, ale levitujú nad stolom, keďže „Nemecko je plné“ bol aklamatívny konsenzus.
Udalosť týždňa IV
Návrh EK na „Európsku agentúru hraničnej a pobrežnej stráže“. „Gros“ projektu je kompetencia jednotky zasahovať na vonkajšej hranici aj proti vôli suverénnych orgánov členského štátu, takže naprogramovaný je opäť konflikt ako zvon. Aj s prognózou, že návrh neprejde, keďže ho zhodia presne tie štáty, ktoré najviac kritizujú EK, že zlyháva a nerobí nič. Migračná kauza je v druhom pláne (aj) súvislý sled sporov národných suverenít s európskou pôsobnosťou. Napríklad Slovensko nemá nič proti tomu, ak grécke ostrovy postráži európsky zbor, ale si zásadne vyprosí – pravdepodobne – aby sa postavil medzi Vyšným Nemeckým a Užhorodom.
Správny krok
Kiska prefackal Ústavný súd i Súdnu radu rétorikou, že keby sme žili v normálnych pomeroch, témou by bolo iba jedno: neprípustný útok politiky na nezávislú súdnu moc.
