Angloamerický ekonomický mainstream má jasno v tom, že tzv. kvantitatívne uvoľňovanie (QE) je zásadnou príčinou, prečo USA prešli krízou omnoho lepšie a rýchlejšie než kontinentálna Európa. Súbežne však nikdy netajil (teda ten mainstream), že historický verdikt nad gigantickým experimentom vynesie až to, ako sa Fed-u podarí odísť z expanzívnej politiky lacných peňazí. A odchod sa začal – formálne – včera, keď Janet Yellenová zvýšila úrokovú sadzbu o štvrť percenta.
Formálne preto, lebo očakávania tohto kroku, ktorý analytici označujú superlatívmi ako „vstup do novej éry svetovej ekonomiky“ (a pod.), už boli trhmi čiastočne „vstrebané“.
Aj keď zvýšenie je mikroskopické a guvernérka ubezpečuje, že pokračovanie v r. 2016 bude postupné, starosti o rast v USA (2,1%) i vo svete sú v prvom pláne obáv o zajtrajšok. Nielen preto, že Čína je – na svoje pomery – v útlme, z ktorého vôbec nie je jasné, kedy (a či!!) sa preberie. Takže tá Amerika, kde práve zdraželi peniaze, je de facto jediný motor globálnej ekonomiky.
Amerika už krízu prekonala, Európe sa až tak nedaríČítajte
Ešte väčším rizikom je, že v očakávaní vyššieho zhodnotenia sa kapitál, ktorý kvôli nízkym úrokom z dolára doteraz parkoval v menej bezpečných ekonomikách, začne vracať do USA, čím vyvinie tlak na znehodnotenie mien tretích krajín. Vlna insolventnosti a bankrotov, ktorá môže uvrhnúť trhy i reálne ekonomiky do ďalšej krízy, nie je istota vytesaná v mramore.
