SME

Mali by sme uctievať rasistov?

Mali by sme uctievať rasistov?

História je plná chybujúcich ľudí, ktorí však urobili veľké veci.

Autor je profesor bioetiky na Princeton University. Copyright: Project Syndicate, 2015.

História je plná chybujúcich ľudí, ktorí však urobili veľké veci.

Minulý mesiac počas môjho kurzu Praktická etika sa niekoľko študentov zdvihlo a odišlo. Pridali sa k stovkám ďalších v proteste vedenom Black Justice League, jednou z mnohých študentských skupín, ktoré sa po USA vyrojili ako reakcia na zastrelenie Michaela Browna vo Fergusone v štáte Missouri v auguste 2014 a následné policajné zabíjanie neozbrojených Afroameričanov.

Wilson preč

Neskôr toho dňa obsadili členovia Ligy kanceláriu prezidenta Princeton University Christophera Eisgrubera a vyhlásili, že neodídu, kým nebudú splnené ich požiadavky. Tieto požiadavky zahŕňali "výcvik v kultúrnej kompetentnosti", ako pre akademický, tak neakademický personál; ďalej podmienku, že študenti budú mať hodiny o histórii prehliadaných ľudí; a tiež zaistenie "miesta kultúrnej podobnosti" v rámci kampusu, ktoré by bolo venované obzvlášť afroamerickej kultúre.

Požiadavka, ktorá si vyslúžila celonárodnú pozornosť, bolo premenovanie Woodrow Wilson School of Public and International Affairs a tiež Wilson College, jedného z internátov školy. V jedálni internátu visí veľká nástenná maľba Wilsona, ktorá by mala byť tiež odstránená. Liga tvrdí, že uctievanie Wilsona je urážkou afroamerických študentov, pretože Wilson bol rasista.

Prezident Woodrow Wilson bol progresívny v domácich otázkach a idealistom v otázkach medzinárodnej politiky. Jeho administratíva prijala zákony proti detskej práci a zabezpečila robotníkom nové práva a tiež sa jej podarilo reformovať bankové zákony a obmedziť monopoly. V situácii po prvej svetovej vojne trval na tom, že zahraničná politika sa bude riadiť morálnymi hodnotami a presadzoval demokraciu a sebaurčenie národov v Európe.

Jeho politika voči Afroameričanom však bola spiatočnícka. V roku 1913, keď sa stal prezidentom USA, zdedil federálnu vládu, ktorá zamestnávala mnoho Afroameričanov - niekedy pracovali bok po boku s bielymi zamestnancami na manažérskych postoch strednej úrovne. V čase jeho administratívy bola znovu zavedené rasovo segregované pracovné miesta a toalety, čo bolo zrušené na konci občianskej vojny. Afroamerických manažérov degradovali na podradné pozície. Keď protestovala delegácie Afroameričanov, Wilson im povedal, že by mali považovať segregáciu za výhodu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Vraj sme fašisti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Náhodné čísla (Vaněk)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vaněk).

Treba si to vybaviť (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Atentát na deti (Sliacky)

Neveselá karikatúra na stredu

Atentát na deti

Hmatateľné výsledky (Vaněk)

Karikatúra Roberta Vaňka na utorok

Hmatateľné výsledky (Vaněk)

Pokrok ani o krok (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop