Autor je výskumník American Enterprise Institute vo Washingtone DC
V roku 1999 sa dôchodkyňa Věra Pohlová nechtiac stala autorkou prvého mému na českom internete, keď v novinovej ankete povedala, že ona by najradšej „všetky tie počítače a internety zakázala“.
O šestnásť rokov neskôr jej plán oživil vedúci kandidát na prezidentskú nomináciu republikánskej strany v Spojených štátoch Donald Trump, ktorý za účelom boja s terorizmom navrhol „uzatvoriť internet“. V utorkovej debate republikánskych kandidátov spresnil, že jeho ambíciou je uzavrieť ho „len v určitých oblastiach“, v ktorých sa nachádza Islamský štát, a prípadne použiť expertov zo Silicon Valley na „infiltrovanie ich internetu (t. j. internetu IS.“
Trumpove „opatrenia“
Podobných hlúpostí Trump za posledné mesiace narozprával viac. Rodiny bojovníkov IS by nechal pozabíjať, na mexickej hranici by postavil „veľký múr“, zakázal by do USA vstup moslimom vrátane amerických občanov a zabezpečil by, aby Amerika „znovu vyhrávala v obchode“ s Čínou, Mexikom a Japonskom.
Okrem siláckych rečí dosiaľ však nepredstavil nijaký program. Akási PR agentúra napísala plán jeho daňovej reformy („Nikto,“ tvrdí Trump, „nepozná daňovú legislatívu lepšie ako ja.”), ktorá sa stala terčom všeobecného posmechu. Podľa konzervatívnej Tax Foundation by Trumpov plán urobil dieru vo verejných rozpočtoch vo výške 10 biliónov dolárov.
Na detailoch však, zdá sa, nezáleží. Pokusy ostatných kandidátov (v poslednej debate predovšetkým Jeba Busha) poukázať na neserióznosť Trumpových rečí vyznievajú podľa Trumpových podporovateľov ako znak slabosti. Trumpovou obvyklou odpoveďou na kritiku je hrubosť, ktorá v inak pomerne sterilnom prostredí americkej politiky šokuje. „Krv jej tiekla z očí a odvšadiaľ,“ vyjadril sa o moderátorke Fox News Megyn Kellyovej, ktorá moderovala republikánsku debatu v auguste, a Trumpa nešetrila otázkami.
Kandidatúru Carly Fiorinovej, bývalej riaditeľky multimiliardovej počítačovej firmy Hewlett Packard zasa odbil otázkou: „Pozrite sa na tú tvár! Kto by za niečo také hlasoval?” Neokrôchanosť je v očiach jeho podporovateľov videná ako schopnosť pomenovať veci, pravdivo. Jeho potenciálnym voličom neprekáža ani to, že Trump zjavne nemá ani poňatie o zahraničnej a bezpečnostnej politike, verejných financiách či tvorbe legislatívy – fakt, ktorý je jasne viditeľný, keď je Trump v prezidentských debatách konfrontovaný s bývalými či súčasnými guvernérmi či senátormi.
Z Európy sa Trump javí len ako ďalší z radu typicky amerických exotov, ktorí sa uchádzajú o funkciu v prakticky každých voľbách. Jeho bizarný výstup na výslnie a konzistentne vedúca pozícia v rebríčku republikánskych kandidátov sú však výsledkom toho, že vedie mimoriadne neamerickú kampaň, podobajúcu sa na kampane protisystémových strán v Európe: UKIP-u v Spojenom kráľovstve, Národného frontu vo Francúzsku či Jobbiku v Maďarsku. Trump je tak paradoxne veľmi európskym a nie americkým fenoménom.
