Autorka je spisovateľka a riaditeľka Nadácie Charty 77
„Raz srab, vždy srab!“ vedel každý maloletý a mladistvý na našom dvore, na každej znepriatelenej ulici a na základných školách v našej štvrti. Hoci aj v škole sme sa napriek školskému systému sem-tam naučili niečo navyše.
„Srab“ je stručná charakteristika podliaka, nie je to „svrab“, kožná choroba, kedysi na školách dosť častá. Zvukomalebne totiž evokuje aj vylučovanie. Raz odhalený srab si už nikdy ani neškrtol, dokonca ani na školských stretávkach po rokoch. Ustanovenie „raz srab, vždy srab!“ bolo pevnou súčasťou nepísaného etického kódexu, ak sa chcela bytosť dvora a ulice bezpečne a v rešpekte dožiť dospelosti.
Iným ustanovením bolo „čo sa bojíš, keď si spravodlivý!“ Zbabelec bol nielen odpudivý, ale aj škodlivý. Odvaha v nepriateľskom svete dospelých bola dôležitá a vysoko cenená. Veď si len spomeňme na vydieračské otázky: „Priznajte sa! Kto bol organizátor? Všetci slušní naňho zbytočne doplatíte.“
