Rezolúcia Organizácie Spojených národov vyzývajúca na prímerie v sýrskej štvorročnej občianskej vojne bola skutočným míľnikom. Nie preto, že zázračne obnoví stabilitu na Blízkom východe a porazí Islamský štát, ale preto, že je predzvesťou odmäku v plazivej studenej vojne medzi Washingtonom a Moskvou, ktorá sa podpísala pod mnohé zo súčasných svetových konfliktov.
Táto rezolúcia necháva mnohé rozhodujúce otázky nezodpovedané, napríklad ako bude prímerie fungovať alebo kto ho bude monitorovať. Mnohých fundamentalistických ozbrojencov, ktorých Západ túžobne označil za sýrsku „umiernenú opozíciu“, možno teraz konečne uznať za teroristov a zamerať sa na nich popri Daeši, ale tento zoznam je ešte nutné odsúhlasiť.
A predovšetkým ešte ani zďaleka nie je jasné, či je vôbec nejaké zmierenie medzi zmučeným obyvateľstvom a genocídnym damašským režimom možné – bez ohľadu na to, či niekto pošle sýrskeho prezidenta Asada, aby sa zbalil. Takže piatkové potľapkávanie po pleci v OSN bolo, diplomaticky povedané, predčasné.
