Kritika spôsobu a rozsahu v akom prezident republiky vráti národnej rade zákon na opätovné prerokovanie je úplne v poriadku. Mala by mať však oporu v ústavných limitoch oprávnenia prezidenta na rozhodnutie vetovať zákon schválený parlamentom.
Prezident Kiska vrátil celý zákon, nepresne nazývaný protiteroristický, s výnimkou tej (malej) časti zákona, ktorá kopírovala poslednú zmenu Ústavy o predĺžení lehôt na zadržanie osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu teroru.
Kiskovo veto protiteroristického balíčka bolo trochu štrbavéČítajte
Podľa Petra Schutza by však bolo politicky zdravé plošné zamietnutie cirkusu, t.j. zákona, ako signálu, že machinácie s ústavou nepatria do predvolebnej kampane z princípu. Vo svojom komentári je rozčarovaný z toho, že ústavnú časť marketingovej komunikácie Smeru prezident “legitimizoval svojím podpisom”.
Autor komentára sa mýli, pretože svoje úvahy formuloval bez zohľadnenia viacerých ústavne a právne významných faktov. V prvom rade prezident SR nemá oprávnenie nepodpísať zmenu Ústavy SR. Právo veta prezidenta sa vzťahuje len na “obyčajné” zákony, a presne toto právo prezident Kiska využil pri vrátení balíčka zákonov národnej rade.
V druhom bode svojho rozhodnutia hlava štátu uvádza: Vzhľadom na skutočnosť, že schválený zákon sleduje jediný cieľ, ktorým je prijatie opatrení v boji proti terorizmu, zastávam názor, že schválený zákon ako celok porušuje princíp proporcionality (primeranosti). Vidno, že prezident sa nestotožnil so schváleným zákonom en bloc a jasne povedal, že v prípade týchto zákonných opatrení niekto loví vrabca s kanónom.
Ale tu boli hranice prezidentovho politického rozhodnutia. Ďalej už bolo nevyhnutné rešpektovať právo. Ak prezident nemá právo nepodpísať novelu Ústavy SR, potom by bolo v rozpore s jeho oprávnením vracať zákony na opätovné prerokovanie, ak by vrátil aj tú časť zákona o protiteroristickom balíčku, ktorá len vykonáva zmenu ústavy. A čo by do rozhodnutia hlava štátu napísala? Navrhujem neschváliť, hoci viem, že je to len opísanie zmeny ústavy, ktorú nemôžem ústavodarcovi vrátiť?
Takéto rozhodnutie by bolo ozaj štrbavé. Po prvé, presiahlo by právne limity oprávnenia prezidenta vracať zákony na opätovné prerokovanie. Po druhé, takýto presah by nebol štandardným politickým alebo štátnickým gestom, ale, žiaľ, politikárčením (na tomto mieste treba povedať, že verdikty hlavy štátu nemožno pripodobniť ku aktivitám politickej strany). A napokon, takým právne nekorektným spôsobom by znehodnotil ostatné dôvody, ktoré použil na vrátenie v podstate všetkých protiteroristických opatrení pre ich neprimeranosť.
Autor: Ján Mazák
