Autor je teológ, moderátor a publicista
Počujeme to zo všetkých strán – Vianoce sú sviatkami pokoja a radosti. Výrobcovia alkoholu pochopili podstatu sviatkov a za zdroj radosti označujú pivká a pálenku. Lenže príbeh o narodení Mesiáša je skôr metaforou radosti z narodenia Syna človeka, pripomenutím toho, že ľudstvo potrebuje veľké vzory, aby vládalo žiť svoj nejasný osud.
Cholesterové mystérium
Problémom väčšinového chápania Ježišovho narodenia je, že sa stal súčasťou rozprávkového sveta takzvanej vianočnej pohody založenej na kalorických jedlách, psychotických rodinných stretnutiach a lenivosti. Vianoce sa stali feérickou epizódou v ultrarealistickom svete.
Počas dvoch-troch dní si dokazujeme, že sme schopní zniesť príbuzných a nevydarené pečivo a že nás zaujímajú televízne reprízy tisíckrát videných rozprávok. Zázračné vyvrcholenie roka v podobe cholesterolových mystérii a jehovistických reklám, kde vystupujú šťastné rodiny s rodinnými paušálmi na vysvietených námestiach, nám podľa súčasného vkusu umožňuje stať sa súčasťou panteónu dobrých bytostí. A tie pochádzajú z iného sveta.
No podstatou príbehu o narodení Mesiáša nie je to, aby sme sa odpútali od skutočnosti života, ale naopak, aby sme sa doň, tentoraz z vlastnej vôle, narodili. Legendárny materiál o Ježišovi pracuje s preexponovaným realizmom vtedajších čias - Ježiš sa rodí do zlého prostredia marginalizovanej skupiny obyvateľstva. Do takejto alebo veľmi podobnej situácie sa rodia miliardy ľudí, už ako deti sa ocitnú na úteku a mnohí z nich sa nedožijú ani veku, v ktorom bol kresťanský Mesiáš popravený. Kontinuita vylúčenosti a pocitu, že sme sa narodili do nespravodlivého sveta, sa zmenila na motív, ktorý má len málo spoločné s výzvou na radosť a pokoj.
