SME

Vianoce bez nich. Oni bez Vianoc

Vianoce bez nich. Oni bez Vianoc

Džafar, Nadežda, Igor a ich Vianoce – o ľuďoch, ktorí si neužijú sviatky a jeden happy end.

Džafar, Nadežda, Igor a ich Vianoce – o ľuďoch, 
ktorí si neužijú sviatky a jeden happy end.

TEXT: Petra Procházková

[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.[/content]
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Igor umrel 28. novembra úplne nečakane. Chlap ako hora alebo skôr dve.

Igor Malov. Novinár telom i dušou. Tento rok nedlho pred Vianocami mu praskla aorta a skôr, ako lekári stačili čokoľvek urobiť, bol v štyridsiatich ôsmich nebožtíkom.

Pravoslávny Igor nedával svojej dcére darčeky 24. decembra večer, pretože pravoslávni, ako je známe, sa inak križujú, žijú podľa iného kalendára a ich popi môžu mať deti. To však nič nemení na veci, že Igor deda Mráza tento rok svojej dcére už nezaplatí. Vyberal jej vždy poriadneho, ktorý stál kopu peňazí a uniesol kopu darčekov. Malov totiž patril k ruským prominentným novinárom a obdivuhodné na ňom bolo hlavne to, že dokázal zostať v priateľských vzťahoch aj s tými, ktorí majú na Putinov režim zásadne iný názor, než mal on. Napriek všetkým ideologickým rozporom aj ja som patrila k jeho priateľom.

V slobodných rokoch 90. sme spolu pracovali na niekoľkých frontoch a Malov vtedy bol ochotný bojovať za slobodu novinárskeho stavu s nasadením života. Počas rusko-čečenskej vojny sa dokázal skamarátiť s ruskými vojakmi rýchlejšie ako my všetci ostatní, pretože fľaša vodky brilantne skonzumovaná mu bola lepšou vstupenkou do armádnej spoločnosti než nejaké trápne európske usrkávanie. Hlásal nádherne zafarbeným barytónom do rozhlasu všetko, čo „jeho“ vojaci napáchali, bez škrupúľ a strachu, že ho za to zastrelia. Igor publikoval doma aj v Nemecku, mal aj obdobie, keď písal pre americkú po rusky vysielajúcu rozhlasovú stanicu SVOBODA. Potom dodával aj informácie pre ruský TASS, ktorý od neho chcel trochu iné správy.

Zbožňoval ruského premié- ra Dmitrija Medvedeva, ktorému robil poradcu a bral za to obrovské peniaze. Obdivoval prezidenta Putina. Za to, ako dal Rusko dokopy. „Kdeže, nesmieš nás merať európskym metrom. Potrebujeme otca cára viac ako vy slobodu,“ volával nahlas v Dome žurnalistov, kde sme pravidelne počas mojich návštev Moskvy hodovali až do rána.

Zišli sme sa tam aj pred dvoma rokmi, keď sme sa videli naposledy. Zase mi vysvetľoval, prečo slúži režimu, ktorý zo žurnalistiky urobil nástroj svojej propagandy. „Tu sa žije podľa iných pravidiel, tak nám tie svoje nepchajte.“ A zapil výrok tentoraz koňakom.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Petra Procházková je česká novinárka a publicistka. Facebook

Čítajte ďalej

Niet dôvodu na nespokojnosť (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


24. nov

Ošálený (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


23. nov

Už čoskoro (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


22. nov

Obavy z kataru (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


21. nov
Prehodnotenie hodnôt.

Prehodnotenie hodnôt (Sliacky)

Karikatúra denníka SME na dnes.


20. nov

Šťastný koniec (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


17. nov
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu