SME

Nové storočie pre Blízky východ

Nové storočie pre Blízky východ

O osude Blízkeho východu na najbližších 100 rokov sa rozhodlo v novembri 1914.

Autor je profesorom na Kolumbijskej univerzite, je aj poradcom generálneho tajomníka OSN pre rozvojové ciele tisícročia. Copyright: Project Syndicate / Mohammed Bin Rashid Global Initiatives, 2015

O osude Blízkeho východu na najbližších 100 rokov sa rozhodlo v novembri 1914.

Spojené štáty, Európska únia a Západom vedené inštitúcie ako Svetová banka sa opakovane pýtajú, prečo si Blízky východ nedokáže sám vládnuť. Túto otázku kladú poctivo, ale bez veľkej prezieravosti. Zďaleka najvýznamnejšie prekážkou dobrého vládnutia v regióne je totiž skutočnosť, že si región sám nevládne: jeho politické inštitúcie sú ochromené v dôsledku opakovaných amerických a európskych intervencií, ktorých počiatky siahajú do obdobia prvej svetovej vojny a na niektorých miestach ešte ďalej.

Po prvej vojne

Jedno storočie stačilo. Rok 2016 by mal byť začiatkom nového storočia domácej blízkovýchodnej politiky, naliehavo zameranej na problémy trvalo udržateľného rozvoja.

O osude Blízkeho východu na najbližších 100 rokov sa rozhodlo v novembri 1914, keď sa Osmanská ríša pridala v prvej svetovej vojne na stranu neskorších porazených. Výsledkom bola demontáž impéria, pričom hegemóniu nad jeho zvyškami získali víťazné mocnosti Veľká Británia a Francúzsko. Británia, ktorá už od roku 1882 ovládala Egypt, fakticky získala kontrolu nad vládami v dnešnom Iraku, Jordánsku, Izraeli, Palestíne a Saudskej Arábii, zatiaľ čo Francúzsko, ktoré už ovládalo veľkú časť severnej Afriky, získalo kontrolu nad Libanonom a Sýriou.

Formálne mandáty Spoločnosti národov a ďalšie hegemonistické nástroje sa uplatňovali tak, aby zabezpečili Britom a Francúzom kontrolu nad ropou, prístavmi, námornými trasami a zahraničnou politikou miestnych predstaviteľov. Na území, z ktorého sa neskôr stala Saudská Arábia, podporovala Británia wahábistický fundamentalizmus Ibn Sauda na úkor arabského nacionalizmu hášimovského Hidžázu.

Po druhej svetovej vojne prevzali štafetu intervencionizmu USA, keď po vojenskom prevrate v Sýrii s podporou CIA v roku 1949 uskutočnili o štyri roky neskôr ďalšiu operáciu CIA s cieľom zvrhnúť v Iráne Muhammada Mosaddeka (aby udržali kontrolu Západu nad ropou v krajine). Rovnaké správanie pokračuje dodnes: zvrhnutie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011, zosadenie egyptského prezidenta Muhammada Mursího v roku 2013 a pokračujúce vojna proti Asadovi v Sýrii. USA a ich spojenci takmer sedem desaťročí opakovane zasahujú (alebo podporujú vnútornú prevraty), aby vyhodili vlády, ktoré im dostatočne nejdú po ruke.

Západ tiež vyzbrojil celý región zbraňami v hodnote stoviek miliárd dolárov. USA zriaďovali v celej oblasti vojenskej základne a po opakovaných nevydarených operáciách CIA sa obrovské arzenály dostali do rúk násilných nepriateľov USA a Európy.

Čítajte ďalej

Dankova listáreň (Mandor)

Karikatúra denníka SME (kreslí Mandor).

Nová živnosť kapitána (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na štvrtok

Nová živnosť kapitána (Sliacky)

Almužna (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na stredu

Almužna (Vico)

Výhodná ponuka (Sliacky)

Povolebná Sliackeho karikatúra na utorok

Výhodná ponuka (Sliacky)

Právo na blbosť (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na pondelok

Právo na blbosť (Sliacky)

Rada. Národná rada (kreslí Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop