FOTO - TASR/APAutor je profesorom na Kolumbijskej univerzite, je aj poradcom generálneho tajomníka OSN pre rozvojové ciele tisícročia. Copyright: Project Syndicate / Mohammed Bin Rashid Global Initiatives, 2015
O osude Blízkeho východu na najbližších 100 rokov sa rozhodlo v novembri 1914.
Spojené štáty, Európska únia a Západom vedené inštitúcie ako Svetová banka sa opakovane pýtajú, prečo si Blízky východ nedokáže sám vládnuť. Túto otázku kladú poctivo, ale bez veľkej prezieravosti. Zďaleka najvýznamnejšie prekážkou dobrého vládnutia v regióne je totiž skutočnosť, že si región sám nevládne: jeho politické inštitúcie sú ochromené v dôsledku opakovaných amerických a európskych intervencií, ktorých počiatky siahajú do obdobia prvej svetovej vojny a na niektorých miestach ešte ďalej.
Po prvej vojne
Jedno storočie stačilo. Rok 2016 by mal byť začiatkom nového storočia domácej blízkovýchodnej politiky, naliehavo zameranej na problémy trvalo udržateľného rozvoja.
O osude Blízkeho východu na najbližších 100 rokov sa rozhodlo v novembri 1914, keď sa Osmanská ríša pridala v prvej svetovej vojne na stranu neskorších porazených. Výsledkom bola demontáž impéria, pričom hegemóniu nad jeho zvyškami získali víťazné mocnosti Veľká Británia a Francúzsko. Británia, ktorá už od roku 1882 ovládala Egypt, fakticky získala kontrolu nad vládami v dnešnom Iraku, Jordánsku, Izraeli, Palestíne a Saudskej Arábii, zatiaľ čo Francúzsko, ktoré už ovládalo veľkú časť severnej Afriky, získalo kontrolu nad Libanonom a Sýriou.
Formálne mandáty Spoločnosti národov a ďalšie hegemonistické nástroje sa uplatňovali tak, aby zabezpečili Britom a Francúzom kontrolu nad ropou, prístavmi, námornými trasami a zahraničnou politikou miestnych predstaviteľov. Na území, z ktorého sa neskôr stala Saudská Arábia, podporovala Británia wahábistický fundamentalizmus Ibn Sauda na úkor arabského nacionalizmu hášimovského Hidžázu.
Po druhej svetovej vojne prevzali štafetu intervencionizmu USA, keď po vojenskom prevrate v Sýrii s podporou CIA v roku 1949 uskutočnili o štyri roky neskôr ďalšiu operáciu CIA s cieľom zvrhnúť v Iráne Muhammada Mosaddeka (aby udržali kontrolu Západu nad ropou v krajine). Rovnaké správanie pokračuje dodnes: zvrhnutie líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v roku 2011, zosadenie egyptského prezidenta Muhammada Mursího v roku 2013 a pokračujúce vojna proti Asadovi v Sýrii. USA a ich spojenci takmer sedem desaťročí opakovane zasahujú (alebo podporujú vnútornú prevraty), aby vyhodili vlády, ktoré im dostatočne nejdú po ruke.
Západ tiež vyzbrojil celý región zbraňami v hodnote stoviek miliárd dolárov. USA zriaďovali v celej oblasti vojenskej základne a po opakovaných nevydarených operáciách CIA sa obrovské arzenály dostali do rúk násilných nepriateľov USA a Európy.
