Autor je občiansky aktivista
Ešte keď sa ani poriadne nezačal december 2015, za hlaholu vianočných zvonov zaznela radostná zvesť: „Slováci podľa prieskumu dajú za vianočné nákupy viac peňazí než vlani. Na vianočné darčeky, potraviny a nápoje plánujú minúť v priemere 477 eur, čo predstavuje nárast o 21 percent.“
V súzvučnom akorde s týmto zvestovaním bilbordy po mestách vyzývajú bohabojnú Slovač na Vianočnú misiu.
Kedysi boli misie osemdňovým rituálom duchovnej obnovy farností s cieľom priviesť veriacich k životu podľa evanjelia. Dnes sa pod „vianočnou misiou“ skrýva ponuka úveru 7000 eur. Misionárom dneška svitol čas hojnosti, veselosti. Za neodolateľný úrok 7,8 percenta.
Majetok v jednej truhlici
Okrem posledných pár generácií žila absolútna väčšina našich predkov v chudobe kostolných myší. Generácia za generáciou sa rodili v materiálnej biede, v chudobe žili, do chudoby rodili svoje deti a chudobní umierali. Keď boli zlé roky, hladovali, keď dobré, bolo na chlebe viac masti.
Ešte začiatkom 20. storočia cestovali rodiny Slovákov, ale aj Poliakov, Čechov či Maďarov do Ameriky tak, že celý svoj majetok okrem chyže a dobytka zbalili do jednej truhlice.
Sociológovia dnes nazývajú chudobu našich predkov chudobou normatívnou: byť chudobným bolo normálne, lebo chudobní boli odnepamäti všetci predkovia, viac-menej rovnako chudobní boli aj všetci susedia a bolo prirodzené očakávať, že v rovnakej chudobe budú žiť aj deti a vnuci. Nepočetné bohaté panstvo bolo od masy chudákov oddelené hlbokou sociálnou priepasťou: o jej preklenutí sa rozprávali rozprávky ako tá o Popoluške.
Výzva na hriech
Vo svete normatívnej chudoby bolo odovzdávanie vianočných darčekov skutočne sviatočným aktom: raz za rok si mohli ľudia dopriať darovať svojim blízkym alebo aj neznámym niečo málo navyše.
Zmysel Vianoc a vianočných darčekov sa v čase extázy hojnosti obrátil na svoj opak. Vianoce, jeden z hlavných sviatkov kresťanstva, sú dnes, paradoxne, výzvou na to, čo kresťania oddávna považovali za hriech.
Už od štvrtého storočia nášho letopočtu zaraďovala cirkev medzi sedem smrteľných hriechov pýchu, lakomosť, závisť, hnev, cudzoložstvo, obžerstvo a lenivosť. Pápež Gregor Veľký okolo roku 600 stanovil ako ich protiklad sedem kresťanských cností: sú nimi pokora, štedrosť, dobroprajnosť, trpezlivosť, cudnosť, striedmosť a činorodosť.
Keby dnes veľký Gregor zostúpil medzi nás, asi by bol riadne zmätený. Sotva by mu napadlo, že sa Slováci a celá Európa a ňou splodená západná civilizácia práve chystajú osláviť narodenie Spasiteľa.
