Autor je spravodajca Českého rozhlasu v Bruseli
Rok priekop: tak môžeme označiť rok 2015 v Európskej únii. Hĺbka niektorých sa pritom, aspoň na chvíľu, o niečo zmenšila. Ale pre utečeneckú krízu vyrástla priekopa nová, nečakaná, ale o to hlbšia: medzi Západom a Východom s hranicou niekde na rieke Labe. Skoro ako za starých čias studenej vojny.
Je pritom chybou, keď spor medzi starými a novými členskými krajinami Európskej únie chápeme len ako spor solidárneho a súcitného Západu so sebeckým a xenofóbnym Východom. Je to zložitejšie.
Prečo Syriza prehrala
Ale po poriadku. Grécky premiér Alexis Tsipras dokázal v polovici roka niečo, čo sa ešte pár mesiacov predtým zdalo celkom nemožné: zjednotil eurozónu. Proti sebe samému.
Vo vzťahu k budúcnosti gréckeho záchranného programu to v jednej chvíli bolo 18:1. Všetci proti Grécku. Nová grécka vládna strana Syriza si pri vyjednávaní s veriteľmi počínala tak nemožne, že sa veľmi rozdielne zmýšľajúce štáty eurozóny zoskupili do jedného radu. Nie že by táto jednota mala nejako dlho vydržať; vidíme už teraz, ako krajiny ako Taliansko začínajú pri veľkej nevôli Nemcov silne tlačiť na ďalšiu integráciu menovej únie. Ale v lete tohto roka bola jednota realitou.
Argumentácia Syrizy pritom bola v mnohých ohľadoch z ekonomického hľadiska oprávnená. Lenže nie je dôležité len to, čo sa hovorí, ale tiež ako sa to hovorí. Slováci alebo Česi by si to mali dobre zapamätať.
Kvóty ako zlé riešenie
Niet jasnejšieho príkladu, než je súčasná utečenecká a migračná kríza. Európa na začiatku zvolila zlé riešenie: sústredila sa na kvóty pre prerozdeľovanie utečencov. Krajiny strednej a východnej Európy úplne oprávnene argumentovali, že kvóty v praxi nebudú fungovať a dnes vidíme, že mali pravdu.
Ťažko sa dá zabezpečiť, aby utečenci zostali v krajinách, v ktorých ostať nechcú. A prerozdeľovanie utečencov sa nemôže začať ani preto, že Grécko stále nie je schopné – ani ochotné – náležite strážiť svoje hranice a osoby, ktoré ich prekročia, riadne zadržať, registrovať, rozdeliť na migrantov a utečencov, a tých druhých potom prerozdeliť.
Prežije Schengen?
Návrh na vznik spoločnej Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorý koncom roka všeobecne podporil summit EÚ, je preto logický.
Ak chceme udržať Schengen, nemôžeme sa spoliehať na to, že krajiny na jeho vonkajšej hranici dokážu túto hranicu vždy samy chrániť.