Visegrád opäť zlyháva v rozlíšení podstatného a nepodstatného, aj keď sa Fico tvári, že nie sú takí blázni, aby nechali Britániu odísť z EÚ.
Cameronove sľuby, ktoré dal voličom, síce pripúšťajú konanie aj o rok neskôr, urýchlenie plánov si však pýtajú najmä dvojo volieb vo Francúzsku (jar 2017) a v Nemecku (jeseň 2017). Kolízia kampaní by totiž – tu i tam – evidentne hrala v prospech extrémistických či nemainstreamových zoskupení.
Je takto určite lepšie, ak svoj pomerne značný ústupok Londýnu načasovali Merkelová a Hollande „ticho“ pred tieto Vianoce.
Takým – čiže zásadným – nesporne je súhlas s krátením sociálnych benefitov pre pracovníkov z členských krajín EÚ, čo je kritická britská požiadavka, s ktorou Cameron nepochodil, či skôr tvrdo narazil, v celom Visegráde.
Významná korekcia pozície, o ktorej prvý píše – vždy dobre informovaný – The Telegraph, je to zvlášť u Hollanda, pre ktorého boli akékoľvek obmedzenia voľného pohybu pracovných síl donedávna úplne neprijateľné.
