V hlasovaní o slovo roka 2015 na Slovensku sotvačo porazí utečencov, resp. kvóty. Oslnivá kariéra, ktorú oba výrazy urobili, fascinuje viacerými motívmi.
Nadovšetko je neuveriteľné, ako v krajine, ktorej premnoženie migrantov na spôsob Západu nehrozí ani v horizonte desaťročí – kto tvrdí iné, nech sa dá vyšetriť – sa dokázali kvóty/utečenci transformovať v hrozbu a generátor emócií. Od konvenčného strachu cez rýdzu nenávisť až po výsledný vnem, že toto sú na SR štandardné občianske postoje. Hystéria, ktorú indukovala jedna abstrakcia (kvóty) a predstava cudzinca, akého väčšina nikdy nestretla, len podporuje presvedčenie, že sociálne siete boli vymyslené, aby údelom národov 21. storočia bolo hlúpnutie.
Mimo šírenia psychózy ohúrila propaganda Fico & Kaliňák racionalizáciami vlastných interpretácií kvót a utečencov. Napríklad veľmi vydarený argument, že kvóty nefungujú (svätá pravda), dáva zmysel zvlášť v súčinnosti so žalobou do Luxemburgu. Tomu konkuroval objav, že na Slovensko aj tak nikto nechce a všetci utečú do Nemecka. Čiže ďalší nepriestrelný dôvod, prečo postupovať nekompromisne proti kvótam...