A emócie do udržateľnej veselosti či aspoň nepochmúrnosti nenakopol veru ani Silvester. Ako udalosť roka sú totiž už na spadnutie voľby, ktoré majú na rozdiel od všetkých bývalých – alebo aspoň tých do roku 2010 – tú jedinečnosť, že zmenu ani nesľubujú.
Cynik by aj povedal, že to je len dobre, lebo – už sme si zvykli – ak zmena, tak k horšiemu. Úzkym hrdlom tejto optiky je, že pokračovanie trendu zmenou nie je, pričom smerom k horšiemu – hoci po Fico II sa nechce veriť – je neprebádaného priestoru ešte dosť. Napríklad s ústavnou väčšinou, ktorá je po 5. marci síce jasne menšinovým, ale nie fantastickým scenárom, by Fico ohýbal slobody a občianske práva ešte onakvejšie, než si natrénoval napr. na „protiteroristickej“ legislatíve.
