Timothy Snyder a Pavel Kůrka (ed.): Politika života a smrti. Břeclav, Malovaný kraj, OPS, 2015, 173 s.
Výber z prác amerického historika a profesora na Yalovej univerzite Timothyho Snydera obsahuje texty vzťahujúce sa k jeho zatiaľ najznámejšej knihe Krvavé krajiny, konkrétne polemizujúce s jej kritikmi, ďalej všeobecnejšie state o kolektívnej pamäti a pamäti suverenity, článok ostro útočiaci na bývalého amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho a predovšetkým kapitoly reagujúce na aktuálne dianie na Ukrajine.
Milovník Orwella
Aj keď je škála tém obsiahnutých v knihe pestrá, všetky ich spája problematika aktuálnej histórie a politiky. A často tiež polemický tón: či už sú jeho terčom historici, ktorí podľa autora nedostatočne poznajú pramene o dejinách východnej Európy (aj preto, že na rozdiel od Snydera často neovládajú jazyky, ktorými sa v týchto oblastiach v súčasnosti hovorí), a preto ich falošne vnímajú ako "zóny bez písomností", alebo keď nadnesene opisujú bushovskú Ameriku ako štát silne sa blížiaci orwellovskej antiutópii z románu 1984.
Orwella má autor zrejme veľmi rád. Najviac to totiž od historika "schytáva" súčasná oficiálna moskovská politika, ktorú tiež obviňuje z orwellianizmu. Jej propaganda je podľa neho tak vnútorne rozporuplná, "až to robí orwellianizmu zlú povesť. Rusko vyhlasuje, že podporuje demokraciu, hoci nemá slobodné voľby a snaží sa im zabrániť u svojho suseda. Moskva absurdne poúča Západ, že ukrajinská vláda je fašistická, a pritom podporuje skutočných fašistov v Európe a svoju vlastnú zahraničnú politiku robí podľa tradičného fašistického programu ochrany súkmeňovcov vojenskou silou, či už si ochranu želajú, alebo nie". Zároveň však uznáva, že propagačnú vojnu Rusi pozdvihli na kvalitatívne novú úroveň.
Autor sa pýta, prečo je toľko ľudí na Západe ochotných tejto propagande veriť, prečo ju vôbec niekto z kruhov západnej ľavice berie vážne: "Môže k tomu viesť nasledujúca úvaha: Rusi vyhrali druhú svetovú vojnu, a teda im možno veriť, že rozpoznajú nacistov. To je však veľký omyl."
To, ako Putin a jeho priaznivci ľahko a lacno svojich protivníkov označujú nálepkou fašista, pritom pokladá za neokrôchané a cynické: "Tí, ktorí sú natoľko naivní, že mu veria, budú sa jedného dňa musieť sami seba pýtať, ako a v službách čoho sa vlastne nechali oklamať.