Je to ten ťažší spôsob. Namiesto strašenia ľudí neexistujúcimi hrozbami a zneužívania ich strachu na svoje politické ambície, namiesto naháňania zúfalých žien snažiacich sa o vlastné dieťa – keby im to neprišlo hlúpe, už by chystali hranice – namiesto blúznenia o účinkoch cukrovej vody a ohrození ľudstva génovými, ehm, manipuláciami, namiesto rozdávania (čítaj kradnutia) zo spoločného a hľadania nepriateľov by sme mali fakty. Ich rozumné interpretácie a prístup k životu, ktorý by neutvárali predsudky: historické, náboženské, individuálne, zakomplexované.
Ak niečo potrebuje Slovensko v budúcom roku, je to racionalita. Je to premýšľanie nad svetom okolo nás, premýšľanie, ktorého hranice budú určovať iba fakty, dôkazy a experimentálne potvrdenia – jednoducho veci, ktoré jestvujú a ktoré sa dajú (aspoň mentálne) uchopiť.
Nemuseli by sme potom žiť v krajine, kde sa v parlamente rozpráva o kazítkach a teleportovaní, kde si exministri zdravotníctva kupujú homeopatické podvody a kde sa školstvo a veda stávajú otravnými príťažami v bezbrehom tunelovaní Európy pri čerpaní jej (euro)fondov.
