V kauze takej mnohovrstvovej, ako je utečenecká, kde sa krížia vplyvy aktuálno-(geo)politické, ekonomické, globalizačné i historické, narazí každá interpretácia na svoje antitézy. Kritický rozum chápe, že jedna do skaly tesaná pravda ani neexistuje.
Plne legitímne i subjektívne opodstatnené sú takto aj opatrné prístupy k migračnej vlne vrátane pocitov úzkosti až strachu, ktoré pochody nevídaných rozmerov vyvolávajú v ľuďoch.
To, čo je neprijateľné a neznesie zľutovanie, je nepoctivý až malígny manažment problému. Teda jatrenie emócií indukovaním obrazu utečeneckého nepriateľa a vedomé šírenie poloprávd a lží na podloženie „argumentácií“, ktoré majú diery ako v rozpočte Kažimír, len aby z toho vymlátili politické body. Presne toto páchali Fico a Kaliňák bez bázne a hanby.
Občan by mal jasne vnímať rozdiel medzi skeptickou či nedôverčivou pozíciou k javu ako takému, čo je v poriadku, a bohapustým skresľovaním a klamaním v mene nízkeho politického účelu, čo je prípad celého Smeru.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
