Autor je spisovateľ a prekladateľ
Mestá majú svoju poéziu, a tú poéziu objavujú nielen kamery a fotoaparáty, ale aj maliari, skladatelia a – akože inak – aj básnici. Väčšina čitateľov registruje len zopár slávnych prípadov, ako napríklad ten verš z Apollinairovho Pásma, tvrdiaci, že v Prahe „ručičky na hodinách v židovskej štvrti sa otáčajú späť“… No upútala nejakého básnika niečím aj Bratislava?
Pesimisti o tom pochybujú – no prečo by neupútala? Bratislavu nájdeme u Iannisa Ritsosa aj u Vítězslava Nezvala – nuž jej želám, aby zostala, ba ešte inšpiratívnejším mestom bola aj v roku 2016! Ako dôkaz jej inšpiratívnosti som objavil (a z ruštiny preložil) peknú báseň, ktorú napísala o Bratislave, (keď bola hosťom Bibliotéky 2014), azerbajdžanská poetka Alina Talybová. A už mlčím – nech hovorí sama báseň.
VERŠE O KOZEJ ULICI
Ak budem na výber mať v budúcom živote – kam ma to zvábi?
Iba tam, do tej tichej ulice pod srdcom Bratislavy.
Do smiešnej Kozej ulice! Mám tam susedku – jeseň.
Tam vietor lístie včerajšie mi pod oblok vždy nesie.
Tam nedobzučí autobus. Tam postupne sa zmení
zas na mňa, večnú, mojich sto okenných zrkadlení.
S odzrkadleným psíkom sa tam budem prechádzať každé ráno asi
