PÍŠE LADISLAV KOVÁČ

Kam nás zavedie prirodzenosť?

Bude možné premeniť zápas kultúr na mierne premiešavanie, spoluprácu a nakoniec na splynutie?

Naša prirodzenosť je ako kolová štruktúra pod benátskym mostom Rialto.(Zdroj: TASR/AP Francesco Proietti)

Autor je biochemik a pedagóg

To, čo sa deje, je dnes také zložité a rýchlo sa meniace, že to ľudské mozgy nevedia predvídať. Ba ani výkonné počítače to nedokážu. Svet nefunguje ako hodinový stroj. Už v polovici minulého storočia filozof Karl Popper radil, aby sme prirovnávanie sveta k hodinám nepoužívali a namiesto toho sa skôr na deje v ňom pozerali ako na pohyb oblakov po oblohe: v každom okamihu iné tvary, iné pohyby, iné smery.

Niektorí z nás ironizujú meteorológov, že im dlhodobé predpovede počasia nevychádzajú; pritom však meteorologické mapy zhotovujú pre nás superrýchle počítače. V dynamike počasia sa nepretržite objavujú nestabilné body a to, čo bude nasledovať po nich, môžeme len približne odhadnúť – na väčšiu časovú vzdialenosť my a naše počítače z principiálnych dôvodov nedovidíme.

Saganov kalendár

Aby nám vesmír názorne priblížil, astronóm Carl Sagan v roku 1977 navrhol predstavu vesmírneho kalendára. Celý odhadovaný vek 15 miliárd rokov od vzniku vesmíru až po naše časy umiestnil na škálu jedného roka. Na takejto škále jeden deň vesmírneho kalendára predstavuje 41 miliónov skutočných rokov, jedna sekunda 475 rokov a život ľudského jedinca zaberá 16 stotín sekundy. O polnoci 1. januára sa vesmír začal veľkým treskom. Až 
15. septembra vzniká slnečná sústava, 14. septembra Zem a 26. septembra prvý pozemský život. Ale len v posledný deň roka, 31. decembra o 22.30 hodine sa objavuje prvý človek.

Posledných 90 minút Saganovho kalendára vyjadruje 4 – 6 miliónov rokov skutočného vesmírneho času, za ktorý trvá na Zemi ľudský druh. Mozog sa zdokonaľoval počas existencie ľudí v geologickej ére, ktorú nazývame pleistocén a datujeme od 2,6 milióna rokov po 12-tisíc rokov pred naším letopočtom. Po celý tento čas naši predchodcovia žili v malých sociálnych skupinách, poväčšine v africkej savane. Každú skupinu tvorilo zopár desiatok jedincov, z ktorých muži získavali potravu ako lovci divokých zvierat a ženy ako zberačky drobných živočíchov a rastlín. Členovia každej skupiny si navzájom pomáhali. Zároveň však všetky skupiny súťažili medzi sebou o prežitie.

Mozog lovcov a zberačiek

Evolúcia sformovala telo a s ním aj mozog darwinovským výberom tak, aby ľudia dokázali prežiť v takomto prostredí. Jedinec sa musel vedieť v prostredí orientovať, musel mu rozumieť. Musel vedieť rozpoznať nebezpečenstvo a – hnaný strachom – byť schopný mu uniknúť. Aby strachu bolo čo najmenej, rozumel svetu sebaisto a úplne – ale keďže vedeckých poznatkov vtedy ešte nebolo, vysvetľoval si ho prostredníctvom mýtu.

Aby sa skupina udržala pohromade, potrebovala čosi ako „skupinové lepidlo“ – a ním bol mýtus, vyznávaný celou skupinou. Mýtus sa skladal z príbehov (napr. o stvorení sveta, o živote po smrti), zo spoločného jazyka a zvykov, z príkazov, zo zákazov (tabu), z posvätných symbolov (napr. zviera ako totem skupiny), rešpektu k vedúcemu samcovi skupiny (náčelníkovi) a poslušnosti ideológovi skupiny (šamanovi). Všetky zložky tohto skupinového lepidla dohromady nazývame kultúrou.

Kultúra ako benátsky most

Podstatné pre to, aby skupina prežila, bolo rozčlenenie všetkých ľudí na „my“ a „oni“ – odlíšenie svojej skupiny od cudzích, a agresivita a pocity nepriateľstva a nenávisti voči cudzím. Kultúrou a schopnosťou mýtotvorby sa ľudský druh odlišuje od všetkých ostatných živočíchov. Práve kultúry a ich mýty boli motorom, ktorý poháňal zápas medzi skupinami ľudí o tie isté vzácne zdroje, o aké bojujú aj iné živočíchy: o potravu, útulok a územie. V zápase len najúspešnejšie skupiny pretrvajú, iné uhynú.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 658
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 456
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 111
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 991
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 530
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 555
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 545
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 466
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 450
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 019

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

KOMENTÁRE

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Šéfredaktorky

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia, ktorí si mediálne územie delia ako parcely moci v nádeji vyrovnania vplyvu.

...a predsa budeme lietať! (Sliacky)

Letecká karikatúra na štvrtok

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Odstrihnime sa od koreňov nenávisti

Pri 500. výročí reformácie dokázali nemeckí protestanti odsúdiť Lutherov antisemitizmus. A čo Slováci?

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Trať k slušnej spoločnosti súrne potrebuje rekonštrukciu

Verejný záujem sa často ocitá v pozícii nutného a trpeného zla. Naráža na veľa prekážok, no má málo pomocníkov.