PÍŠE LADISLAV KOVÁČ

Kam nás zavedie prirodzenosť?

Bude možné premeniť zápas kultúr na mierne premiešavanie, spoluprácu a nakoniec na splynutie?

Naša prirodzenosť je ako kolová štruktúra pod benátskym mostom Rialto.(Zdroj: TASR/AP Francesco Proietti)

Autor je biochemik a pedagóg

To, čo sa deje, je dnes také zložité a rýchlo sa meniace, že to ľudské mozgy nevedia predvídať. Ba ani výkonné počítače to nedokážu. Svet nefunguje ako hodinový stroj. Už v polovici minulého storočia filozof Karl Popper radil, aby sme prirovnávanie sveta k hodinám nepoužívali a namiesto toho sa skôr na deje v ňom pozerali ako na pohyb oblakov po oblohe: v každom okamihu iné tvary, iné pohyby, iné smery.

Niektorí z nás ironizujú meteorológov, že im dlhodobé predpovede počasia nevychádzajú; pritom však meteorologické mapy zhotovujú pre nás superrýchle počítače. V dynamike počasia sa nepretržite objavujú nestabilné body a to, čo bude nasledovať po nich, môžeme len približne odhadnúť – na väčšiu časovú vzdialenosť my a naše počítače z principiálnych dôvodov nedovidíme.

Saganov kalendár

Aby nám vesmír názorne priblížil, astronóm Carl Sagan v roku 1977 navrhol predstavu vesmírneho kalendára. Celý odhadovaný vek 15 miliárd rokov od vzniku vesmíru až po naše časy umiestnil na škálu jedného roka. Na takejto škále jeden deň vesmírneho kalendára predstavuje 41 miliónov skutočných rokov, jedna sekunda 475 rokov a život ľudského jedinca zaberá 16 stotín sekundy. O polnoci 1. januára sa vesmír začal veľkým treskom. Až 
15. septembra vzniká slnečná sústava, 14. septembra Zem a 26. septembra prvý pozemský život. Ale len v posledný deň roka, 31. decembra o 22.30 hodine sa objavuje prvý človek.

Posledných 90 minút Saganovho kalendára vyjadruje 4 – 6 miliónov rokov skutočného vesmírneho času, za ktorý trvá na Zemi ľudský druh. Mozog sa zdokonaľoval počas existencie ľudí v geologickej ére, ktorú nazývame pleistocén a datujeme od 2,6 milióna rokov po 12-tisíc rokov pred naším letopočtom. Po celý tento čas naši predchodcovia žili v malých sociálnych skupinách, poväčšine v africkej savane. Každú skupinu tvorilo zopár desiatok jedincov, z ktorých muži získavali potravu ako lovci divokých zvierat a ženy ako zberačky drobných živočíchov a rastlín. Členovia každej skupiny si navzájom pomáhali. Zároveň však všetky skupiny súťažili medzi sebou o prežitie.

Mozog lovcov a zberačiek

Evolúcia sformovala telo a s ním aj mozog darwinovským výberom tak, aby ľudia dokázali prežiť v takomto prostredí. Jedinec sa musel vedieť v prostredí orientovať, musel mu rozumieť. Musel vedieť rozpoznať nebezpečenstvo a – hnaný strachom – byť schopný mu uniknúť. Aby strachu bolo čo najmenej, rozumel svetu sebaisto a úplne – ale keďže vedeckých poznatkov vtedy ešte nebolo, vysvetľoval si ho prostredníctvom mýtu.

Aby sa skupina udržala pohromade, potrebovala čosi ako „skupinové lepidlo“ – a ním bol mýtus, vyznávaný celou skupinou. Mýtus sa skladal z príbehov (napr. o stvorení sveta, o živote po smrti), zo spoločného jazyka a zvykov, z príkazov, zo zákazov (tabu), z posvätných symbolov (napr. zviera ako totem skupiny), rešpektu k vedúcemu samcovi skupiny (náčelníkovi) a poslušnosti ideológovi skupiny (šamanovi). Všetky zložky tohto skupinového lepidla dohromady nazývame kultúrou.

Kultúra ako benátsky most

Podstatné pre to, aby skupina prežila, bolo rozčlenenie všetkých ľudí na „my“ a „oni“ – odlíšenie svojej skupiny od cudzích, a agresivita a pocity nepriateľstva a nenávisti voči cudzím. Kultúrou a schopnosťou mýtotvorby sa ľudský druh odlišuje od všetkých ostatných živočíchov. Práve kultúry a ich mýty boli motorom, ktorý poháňal zápas medzi skupinami ľudí o tie isté vzácne zdroje, o aké bojujú aj iné živočíchy: o potravu, útulok a územie. V zápase len najúspešnejšie skupiny pretrvajú, iné uhynú.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  2. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  3. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  4. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  5. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  6. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  7. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  8. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  10. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 710
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 501
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 609
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 349
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 018
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 292
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 984
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 532
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 162
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 603

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prodekan Karlovej Univerzity: Konšpirátori na univerzite dostávajú zbytočnú legitimitu

Jan Bičovský hovorí, že prísne posudzujú, koho si zavolajú.

KOMENTÁRE

Kto porazí Zemana a Babiša alebo hľadanie nádeje v Česku

Čechov čakajú prezidentské aj parlamentné voľby.

DOMOV

SME Naživo: Kto šíri hoaxy, konšpirácie a propagandu

V diskusii SME budú odborníci diskutovať o propagande.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE MIROSLAV KOCÚR

Tiso nie je na vine

Odobrujú len tú perspektívu, ktorá je ochotná vlastný prospech a blahobyt za slovenského štátu vyvážiť smrťou tisícov nevinných spoluobčanov.

PÍŠE MICHAL CIRNER

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

PÍŠU MARIANNE THYSSENOVÁ A VĚRA JOUROVÁ

Pomôžme zamestnancom starať sa o deti

Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je nevyhnutná pre budúcnosť Európy.

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Prečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop