PÍŠE LADISLAV KOVÁČ

Kam nás zavedie prirodzenosť?

Bude možné premeniť zápas kultúr na mierne premiešavanie, spoluprácu a nakoniec na splynutie?

Naša prirodzenosť je ako kolová štruktúra pod benátskym mostom Rialto.(Zdroj: TASR/AP Francesco Proietti)

Autor je biochemik a pedagóg

To, čo sa deje, je dnes také zložité a rýchlo sa meniace, že to ľudské mozgy nevedia predvídať. Ba ani výkonné počítače to nedokážu. Svet nefunguje ako hodinový stroj. Už v polovici minulého storočia filozof Karl Popper radil, aby sme prirovnávanie sveta k hodinám nepoužívali a namiesto toho sa skôr na deje v ňom pozerali ako na pohyb oblakov po oblohe: v každom okamihu iné tvary, iné pohyby, iné smery.

Niektorí z nás ironizujú meteorológov, že im dlhodobé predpovede počasia nevychádzajú; pritom však meteorologické mapy zhotovujú pre nás superrýchle počítače. V dynamike počasia sa nepretržite objavujú nestabilné body a to, čo bude nasledovať po nich, môžeme len približne odhadnúť – na väčšiu časovú vzdialenosť my a naše počítače z principiálnych dôvodov nedovidíme.

Saganov kalendár

Aby nám vesmír názorne priblížil, astronóm Carl Sagan v roku 1977 navrhol predstavu vesmírneho kalendára. Celý odhadovaný vek 15 miliárd rokov od vzniku vesmíru až po naše časy umiestnil na škálu jedného roka. Na takejto škále jeden deň vesmírneho kalendára predstavuje 41 miliónov skutočných rokov, jedna sekunda 475 rokov a život ľudského jedinca zaberá 16 stotín sekundy. O polnoci 1. januára sa vesmír začal veľkým treskom. Až 
15. septembra vzniká slnečná sústava, 14. septembra Zem a 26. septembra prvý pozemský život. Ale len v posledný deň roka, 31. decembra o 22.30 hodine sa objavuje prvý človek.

Posledných 90 minút Saganovho kalendára vyjadruje 4 – 6 miliónov rokov skutočného vesmírneho času, za ktorý trvá na Zemi ľudský druh. Mozog sa zdokonaľoval počas existencie ľudí v geologickej ére, ktorú nazývame pleistocén a datujeme od 2,6 milióna rokov po 12-tisíc rokov pred naším letopočtom. Po celý tento čas naši predchodcovia žili v malých sociálnych skupinách, poväčšine v africkej savane. Každú skupinu tvorilo zopár desiatok jedincov, z ktorých muži získavali potravu ako lovci divokých zvierat a ženy ako zberačky drobných živočíchov a rastlín. Členovia každej skupiny si navzájom pomáhali. Zároveň však všetky skupiny súťažili medzi sebou o prežitie.

Mozog lovcov a zberačiek

Evolúcia sformovala telo a s ním aj mozog darwinovským výberom tak, aby ľudia dokázali prežiť v takomto prostredí. Jedinec sa musel vedieť v prostredí orientovať, musel mu rozumieť. Musel vedieť rozpoznať nebezpečenstvo a – hnaný strachom – byť schopný mu uniknúť. Aby strachu bolo čo najmenej, rozumel svetu sebaisto a úplne – ale keďže vedeckých poznatkov vtedy ešte nebolo, vysvetľoval si ho prostredníctvom mýtu.

Aby sa skupina udržala pohromade, potrebovala čosi ako „skupinové lepidlo“ – a ním bol mýtus, vyznávaný celou skupinou. Mýtus sa skladal z príbehov (napr. o stvorení sveta, o živote po smrti), zo spoločného jazyka a zvykov, z príkazov, zo zákazov (tabu), z posvätných symbolov (napr. zviera ako totem skupiny), rešpektu k vedúcemu samcovi skupiny (náčelníkovi) a poslušnosti ideológovi skupiny (šamanovi). Všetky zložky tohto skupinového lepidla dohromady nazývame kultúrou.

Kultúra ako benátsky most

Podstatné pre to, aby skupina prežila, bolo rozčlenenie všetkých ľudí na „my“ a „oni“ – odlíšenie svojej skupiny od cudzích, a agresivita a pocity nepriateľstva a nenávisti voči cudzím. Kultúrou a schopnosťou mýtotvorby sa ľudský druh odlišuje od všetkých ostatných živočíchov. Práve kultúry a ich mýty boli motorom, ktorý poháňal zápas medzi skupinami ľudí o tie isté vzácne zdroje, o aké bojujú aj iné živočíchy: o potravu, útulok a územie. V zápase len najúspešnejšie skupiny pretrvajú, iné uhynú.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3YPB na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3YPB na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 12 191
  2. Moskva alebo Petrohrad? 7 233
  3. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 4 418
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 2 678
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 278
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 099
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 966
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 630
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 490
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 401

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Ocenený psychológ o Rómoch: Ak sú v partii, je tam bašavel a robia

Keď má človek motyku v ruke, pomáha mu to vymotať sa z ťažkostí, hovorí psychológ Štefan Straka, ktorý učí Rómov ekologickému záhradníčeniu.

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Ján Vrbenský hovorí, že za holé časti môžu kalamity.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Moja päťročná dcéra sa neskôr stretne s Weinsteinom, je to takmer isté

Hoci nie som nijako priamo spojený s Weinsteinovým škandálom, cítim sa čiastočne spoluvinným.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Len žiadne konšpirácie

Podporuje a živí ich – síce neúmyselne, ale živí – aj taký Ján Budaj, keď šíri výklady o akomsi pakte Václava Havla s komunistami.

KNIHA TÝŽDŇA

Nemôžem sa stať osožnou inak iba cez pero?

Inakosť bola Timraviným osudom aj voľbou, tvrdí Dana Podracká.

Vyšli do ulíc (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)