Avšak tvrdé jadro Kongresu a republikánsky elektorát žijú vo svete počítačových hier a hollywoodskych animácií, keď veria, že sa nebodaj stihnú uhnúť, prípadne vytasiť vlastnú zbraň a rozstreliť útočníkovú guľku vo dvoje.
Obamu to už musí otravovať. Zakaždým, keď sa v americkej škole udeje masaker, vystúpi a rozpráva. Zakaždým dostane tú istú odpoveď, že prísnejšie pravidlá na držbu zbraní by tomu nezabránili. Pri parížskych streľbách sme sa pýtali, odkiaľ mali útočníci zbrane. V Spojených štátoch je takáto otázka zbytočná.
Obama sa dokola pretláča s Kongresom pomocou článkov v ústave. Kongres, osídlený milovníkmi (a výrobcami) zbraní, poukazuje na právo držať a nosiť zbrane. Obama a všetci príčetní hovoria o práve na život, slobodu a budovanie osobného šťastia.
To, že zbraň za opaskom nie je celkom zlučiteľná so životom, je jasné asi každému. Mnohí síce tvrdia, že práve preto sa Američania tak doširoka usmievajú a úctivo uskakujú, ak vám v metre stúpia na nohu. Čo ak vo vrecku nedržíte mobil a mali ste práve zlý deň?
