Autor je matematik a pedagóg
Zdá sa, že napriek hlučnej skupine „popieračov“, svetoví lídri nakoniec pripustili, že na globálnych klimatických zmenách má podiel človek a ten i s tým musí niečo urobiť. Inštitúcie i verejná mienka urobili svoje, aj keď väčšina „bohatých“ tieto zmeny zatiaľ pociťuje hlavne sprostredkovane. U nás inštitúcie aj tlak verejnej mienky zlyhávajú aj pri lapidárnejšom poškodzovaní životného prostredia.
Keď bola pred pár rokmi Bratislava označená za najhlučnejšie mesto v Európe, primátor sa tváril, ako by sa ho to netýkalo. Keď zas miestna rafinéria okrem tradičného smradu začala intenzívne obťažovať i hlukom, dozvedeli sme sa, že sa netreba báť, že to len prefukujú potrubie či zas niečo odstavujú, alebo nabiehajú. A tí, čo ich to uprostred noci zobudí, nech vždy pokojne znovu zaspia.
Na jednej strane neuveriteľná arogancia súkromnej firmy a na druhej strane zlyhanie všetkých inštitúcií, ktoré by mali chrániť verejný záujem. A to denne čítame o opačných príkladoch zo zahraničia, aj čo sa týka zložitejšieho problému automobilovej dopravy: pri prekročení hygienických noriem sa drasticky obmedzuje doprava, v Británii zas väčšina miest znížila maximálnu rýchlosť na cca 30 km/h, autá sa vytláčajú z miest. Dokonca aj v Prahe musia znížiť rýchlosť na obchvate, ktorý hlukom obťažuje okolie, i keď tu dodajme, že až na nátlak EÚ, ktorá jeho výstavbu spolufinancovala.
