[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/57/5725820/5725820.jpeg?rev=2" author="Za veľa vecí môžu Fico a jeho ľudia. A Harabin. Radičová v tomto nehrá úlohu. FOTO ARCHIV SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ" longread-pos="full"][/content]
TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
[content type="img" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/57/5705342/5705342.jpeg?rev=2"][/content]
Píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
A za toto môže Dzurinda a za toto môže Mečiar, jeden krajinu položil a druhý ju zachránil, ale nezachránil sa a za zvyšok môže Fico a jeho ľudia, od svojich predchodcov si zobrali to najhoršie a pridali svoje veci. Radičová v tomto nehrá úlohu, rovnako ako Žitňanská a za všetko je zodpovedný Kiska.
Slovenská verejnosť sa roky potĺka v personifikáciách. Jednotlivým aktérom a aktérkam pripisujeme magické schopnosti zničiť alebo zachrániť krajinu. Nejako sme si neosvojili myšlienku, že spoločnosť netvoria iba politici a političky, že zďaleka nemajú taký vplyv, aký im pripisujeme a aký si prisudzujú aj oni sami. Samozrejme, že majú kľučový vplyv na legislatívu, kontrolu súdov, tajných služieb, no ešte stále je to na čoraz menej hierarchicky orientovanú krajinu málo.
Život v postdemokratických krajinách sa totiž neodvíja výlučne od politických rozhodnutí, ale čoraz viac od suverénnych rozhodnutí ich obyvateľov. K pokojnému a príjemnému životu politikov až tak nepotrebujeme, čo však ešte stále neplatí aj naopak.
Škrtať nestačí
Nemali by sme teda podliehať predstave, že isté osoby sú existenciálnou prekážkou modernizácie Slovenska. Zoberme si napríklad Štefana Harabina.
Nenávidela ho celá krajina, nebol iba symptómom, ale diagnózou súdnictva, problémom, ktorý sme museli odstrániť, aby sa vôbec niečo pohlo. Harabin padol, no zdá sa, že problémom súdnictva nebol iba Štefan Harabin, ale celé súdnictvo. Tento spôsob myslenia, zvaľovania zodpovednosti na personifikované spoločenské neresti ukrývajúce sa pod menami reálnych postáv je jedným z dôvodov našej stagnácie.
Nehovoríme, že netreba bojovať s nositeľmi istých myšlienok, ak tieto predstavujú hrozbu pre smerovanie krajiny, a už vôbec netvrdíme, že treba nechať veci vyhniť tak, aby odpadli samy.
