Aj keď jeden „detail“ by obavy aj rozptyľoval: vzopätie za slobodu slova, ktorého symbolom – nie celkom konsenzuálne (ani pre autora nie je) – sa stal Charlie, je v priamom rozpore s proroctvami, že islam Európu kultúrne prevalcuje.
A že si necháme vnútiť pravidlá spoločenstva, v ktorom sa napr. rúhanie Bohu trestá (niekde aj) smrťou.
Ako ešte tragickejšie upozornil Paríž o desať mesiacov neskôr, výsmech z Mohameda bol u Charlieho iba zámienkou.
Nenávisť islamského fanatika k Západu sa viaže nielen na slobodu slova, ale celý spôsob života i hodnoty ako znášanlivosť, rovnoprávnosť pohlaví, sekulárne vzdelávanie atď.
[content type="avizo-clanok" id="20070639" url-type="sme-article"][/content]
Len si treba pamätať, že ak teror, reč je vždy a zásadne o fanatikoch. A neupadnúť do hriechu zovšeobecňovania.
