Smer žiadnu koncepciu nemal, nemá a nevidieť, že by mohol v budúcnosti nejakú mať.
Na už klasickej replike Fica a spol., že v opozícii nemá Smer žiadnu alternatívu, je najironickejšie to, že – azda až na OĽaNO - niet strany s väčším deficitom dlhodobejšej predstavy o štáte alebo reformných nápadov.
Dokonalou fotografiou toho je, takpovediac v HD kvalite, zdravotníctvo. Cez dve periódy Fica obeť socialistického dedičstva, záujmových, stavovských a podnikateľských klanov, ktoré v sektore na seba narážajú, a ideologicko-marketingových výbojov predsedu vlády (zákaz zisku, jedna poisťovňa, zrušenie „zajacoviek“).
Ad hoc plátanie dier a kolapsov (napr. žilinská nemocnica), vyvažovanie záujmov a ochrana ziskov na sektor „zavesených“ subjektov - čo bola zdravotnícka „politika“ Smeru za Zvolenskej i Čisláka - bola v trvalom konflikte s výzvou doby: Zdravotníctvo je štrukturálna mína No. 1 slovenskej nieže ekonomiky, ale vôbec budúcnosti.
[content type="avizo-clanok" id="20070870" url-type="sme-article"][/content]
Totiž na tom, že dnešné nastavenie systému generuje neudržateľné nerovnováhy medzi zvyšujúcimi sa nárokmi (vyšší vek dožitia, posun od liečenia k „zlepšovaniu zdravia“,) a finančnými zdrojmi, sa zhodnú nielen domáce autority ako RRZ, či dokonca aj vládny IFP, ale aj OECD či Európska komisia, ktorá vláde opakovane pripomína, že po Malte je v EÚ hneď druhé Slovensko, kde napätie medzi zdrojmi a výdavkami si pýta zásadnú reformu.
Tu treba jasne vidieť. Jedna vec je otázka, ako by mala reforma vyzerať, kde sú legitímne rôzne koncepty, ale dobrý zrejme iba jeden. (Podľa názoru autora je nevyhnutné vrátiť sa k Zajacovi a pokračovať, kde prestal, na prvom mieste oddeliť starostlivosť „vyhnutnú“ od nevyhnutnej, čím sa otvorí konkurencia pre poisťovne).
Druhá vec je, že Smer a jeho ľudia – vrátane slávneho „košického krídla“ – žiadnu koncepciu nikdy nemal, nemá a nevidieť, že by v budúcnosti nejakú mať mohol.
To nie je predsudok voči Smeru, ale zákon o limitoch kreativity a zodpovednosti v strane založenej na princípe akciovej spoločnosti, ktorej know-how dodávajú záujmové skupiny, ministrov princíp negatívneho výberu a tomu všetkému tróni ideologicky zaseknutý predseda.
