Ešte v lete presiakla do obehu pošta maďarskej televízie, v ktorej zamestnanci dostali „radu“, aby nezobrazovali rodiny utečencov, ale sústredili sa na uverejňovanie obrázkov mladých mužov. Dostali sme tak ochutnávku toho, ako sa robí spravodajstvo podľa scenára Fideszu.
K spravodajstvu, ktoré len ilustruje pozície vlády, sa teraz priblížilo aj Poľsko. Prezident Duda podpísal nový mediálny zákon, ktorý vládnej strane zaručí podľa neho „nestranné, nezaujaté a spoľahlivé“ spravodajstvo. Po preobsadení Ústavného súdu tak strana Právo a spravodlivosť vyvesila svoju vlajku nad ďalšou inštitúciou.
Čosi špecifické je na tomto visegrádskom pohľade na správu vecí verejných. Diskusia a výmena názorov sa tu nazývajú spormi a svármi (a treba sa im vyhnúť). Deľba moci a dohľad nad inštitúciami sa chápu ako zákopy, odkiaľ názorová opozícia (zásadne financovaná zo zahraničia) môže pľuť na vládu (národnej jednoty).
To preto, že kritika politiky vlády či pluralita a nezávislosť tlače sa tu nazývajú protištátnou činnosťou. Asi takto možno narysovať zopár základných čiar logiky, ktorá dáva legitimitu Orbánovej aj Kaczynského politike a vysvetľuje tiež odpor nášho premiéra hovoriť s „protivládnymi médiami“.
