SME

Prečo je veľký stôl dobrý na srdce

Prečo je veľký stôl dobrý na srdce

Kde je medicína bezradná, nastupujú Vianoce.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20160109/photo2/sm-0109-009-borusovicova.rw_s900.jpg" author="Foto: Ilustračné Fotolia" longread-pos="full"][/content]

Kde je medicína bezradná, nastupujú Vianoce.

TEXT: Eva Borušovičová

[content type="longread-pos" pos="left"]

[content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/0/77/7722380/borusovicova_as_r5991.jpg"][/content]

Píše Eva Borušovičová, scenáristka a režisérka.

[/content]

Bola to lekárska záhada. Tí ľudia nezomierali na infarkt. Nikto z nich nespáchal samovraždu. Žiaden alkoholik, žiaden drogovo závislý. Ani jeden pacient s vredmi tráviaceho traktu. Tí ľudia zomierali prakticky len na starobu. Doktor Stewart Wolf stál v zasadačke mestskej rady v americkom Rosete, okolo neho vysoké štôsy chorobopisov a úmrtných listov a pred ním otázka, ako je možné, že obyvatelia tohto mestečka sú tak nepochopiteľne zdraví.

Medicínsky rébus 
s prekvapivým riešením

Prišli lekári a študenti medicíny. Analyzovali lekárske záznamy, v malých búdkach sa vystriedala celá populácia mestečka, kde ich testovali, urobili im EKG a odobrali krv. K lekárom sa pridali sociológovia. Chodili od domu k domu a hovorili so všetkými ľuďmi staršími ako 21 rokov. Ich úžas sa stupňoval. Všetci boli nielenže zdraví, oni medzi sebou nemali ani poberateľov sociálnych dávok, prakticky nevedeli, čo je zločinnosť. Žili šťastne. Ale prečo práve oni?

Bolo to v roku 1961, keď sa doktor Wolf so sociológom Johnom Bruhnom rozhodli, že budú postupne preverovať jednotlivé hypotézy. Prvou bolo, že možno Roseťania majú nejaké extrémne zdravé stravovacie návyky. Lenže Roseťania vyprážali na masti, jedli hrubé pizze s bohatou oblohou, napchávali sa sladkosťami a mnohí mali nadváhu. Okrem toho nijako zvlášť neholdovali športu, ak sa neráta poťahovanie z cigarety.

Druhou možnosťou bolo, že títo ľudia majú jednoducho dobré gény. Keďže takmer všetci obyvatelia pochádzali pôvodne z jedinej oblasti v južnom Taliansku, bolo dosť pravdepodobné, že ich zdravie pramení z tuhého korienka ich spoločných predkov. Lenže keď výskumníci vyhľadali príbuzných Roseťanov, ktorí sa odsťahovali inam, vysvitlo, že tí trpeli rovnakými neduhmi ako zvyšok Spojených štátov.

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Možno je to polohou mesta. Možno je riešením hádanky voda, horniny či počasie východnej Pensylvánie. Ale keď vedci preskúmali zdravotný stav obyvateľov okolitých miest, zistili, že tí nemajú ani zďaleka taký dobrý zdravotný stav ako ľudia z Roseta.

No a potom sa raz títo dvaja muži vedy len tak večer potĺkali uličkami mestečka, premýšľali, nasávali atmosféru a zrazu na to prišli. Ako o tom píše Malcolm Gladwell v knihe Outliers, „sledovali, ako sa Roseťania navštevujú, zastavujú sa na kus reči v taliančine alebo si navzájom varia v záhradkách za domom. Porozumeli širším rodinným klanom... Videli, že v mnohých domoch žijú pod jednou strechou aj tri pokolenia a že sa prarodičia tešia mimoriadnej úcte. Zašli na omšu do kostola a videli, ako prostredie chrámu ľudí zjednocuje a upokojuje. Napočítali 22 rôznych spolkov v mestečku len s dvomi tisíckami obyvateľov... Roseťania vytvorili silnú ochranársku spoločenskú štruktúru, ktorá ich izolovala od tlakov moderného sveta. Pevnému zdraviu sa tešili vďaka svojmu domovu, vďaka svetu, ktorý si vybudovali vo svojom malom mestečku v kopcoch.“ „Užasol som nad rodinnými večerami, kde pri stole sedeli tri rôzne generácie, nad všetkými tými pekárničkami, nad tým, ako sa ľudia prechádzali po uliciach, posedávali na verandách a rozprávali sa...,“ spomína Bruhn. „Bolo to čarovné.“ Tajomstvo tkvelo v spôsobe života.

Wolf a Bruhn potom prinútili lekársku obec pozerať sa na srdcové choroby a zdravie človeka z iného uhla. Museli sa prestať zaoberať len jednotlivcami, zamyslieť sa nad spoločenstvom, ktorého sú ich pacienti súčasťou, a pripustiť fakt, že hodnoty sveta, v ktorom žijeme, a ľudia, ktorými sa obklopujeme, majú na nás nesmierny vplyv.

Tak a teraz čo si my, obyvatelia strednej Európy, máme počať s týmito zisteniami? Nuž, konkrétne vy, čo práve čítate tento článok, vráťte sa v duchu o dva týždne späť. Máte? A čo máte?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Mám taký sen (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Dankova listáreň (Mandor)

Karikatúra denníka SME (kreslí Mandor).

Nová živnosť kapitána (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na štvrtok

Nová živnosť kapitána (Sliacky)

Almužna (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na stredu

Almužna (Vico)

Výhodná ponuka (Sliacky)

Povolebná Sliackeho karikatúra na utorok

Výhodná ponuka (Sliacky)

Právo na blbosť (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na pondelok

Právo na blbosť (Sliacky)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop