Autor je redaktorom MF DNES
Kolínska katedrála oproti Hlavnej stanici, kde sa odohrávali silvestrovské oslavy. Nemecko má veľa krásnych miest, ale táto časť Porýnia patrí k tým najkrajším. Kúsok proti prúdu Rýna sa dvíha romantická pahorkatina, plná hradov a až gýčovito kúzelných vinárskych mestečiek. Tu si povojnová spolková republika vybrala kúpeľný Bonn ako svoje hlavné mesto a poznám veľa ľudí, ktorým je za touto metropolou a jej neopakovateľne pokojnou atmosférou smutno.
Gotická katedrála v Kolíne nad Rýnom je akýmsi srdcom nemeckého katolicizmu a Kolín sám, s dvetisícročnou históriou rímskej metropoly na Rýne, symbolom rímsko-germánskej kultúry, ktorá dala základ dnešnej Európe.
Kolín, Bonn alebo neďaleký Düsseldorf patria podobne ako trebárs Frankfurt nad Mohanom k najmultikultúrnejším mestám Nemecka, s dvadsiatimi a viac percentami cudzincov. Mestám, kde ako v Londýne alebo v Paríži možno stretnúť na uliciach doslova všetky národy sveta. Napriek tomu alebo práve preto bolo Porýnie symbolom nemeckej hospodárskej sily a nemeckého úspechu.
Ak by som čakal, že niekde praskne obruč prisťahovaleckou vlnou naplneného suda emócií, určite by to nebolo tu. Tu pri katedrále v Kolíne nad Rýnom, na naleštenej Hlavnej stanici, kde je príjemné sa navečerať, ísť do kníhkupectva alebo nakupovať, pri svetoznámom Rímsko-germánskom múzeu, podobne slávnej galérii moderného umenia Ludwig a sále kolínskej filharmónie.
