SME

Ako Valčania hnali eštebákov dolu dedinou

Ako Valčania hnali eštebákov dolu dedinou

V šesťdesiatom ôsmom som odfotil Rusov, ako v Priekope vpálili do jedného domu, hovorí Jaromír Meriač, agilný dôchodca z turčianskej obce Valča.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20160112/photo2/sm-0112-011f-meriac.rw_s900.jpg" author="Foto: ARCHÍV J.M." longread-pos="full"]Jaromír Meriač vyrazí málokedy na potulky po okolí bez fotoaparátu.[/content]

TEXT: Boris Vanya

[content type="longread-pos" pos="left"]

[content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/2/81/8117132/vanya-120x90.jpg"][/content]

Dnes píše Boris Vanya, redaktor denníka SME.

[/content]

Polstoročie je vášnivým fotografom, miluje lyže, hrabe sa v starých archívoch, ešte nedávno mal pod palcom obecnú internetovú stránku a nebyť krkolomného pádu, aj teraz by sa ako víchor preháňal na ôsmich kolieskach. V 74 rokoch toho stíha viac než dosť. (Ne)obyčajný človek Jaromír Meriač z Valče.

Veľa úsilia venujete zveľadeniu rodnej Valče, ale medzi vašimi činmi sa vyníma oprava vežových hodín v obci. Čo vám napadlo štverať sa hore?

„Niekto môže prejsť okolo kopy hnoja aj stokrát a nič, ale mne to nedá, na druhý deň do nej kopnem. Tak to bolo aj s hodinami na veži, ktoré stáli. Spojazdnil som ich v roku 2009, ale musel som ich každý deň naťahovať. To som musel zmeniť. Radami mi veľmi pomohol chýrny hodinársky majster Ján Pavella z Hýb. Naťahovanie som opravil. Idú takmer na sekundu presne. Vždy, keď počujem, ako bijú, je to úžasná radosť.“

Na ktorý z bádateľských kúskov ste najviac hrdý?

„Neviem, či najviac, ale pekný je príbeh kovaného kríža z Valče. Rozprávala mi o ňom miestna pamätníčka, pani Sekerková. Zhotovil ho otec jej muža koncom 19. storočia a vedela len, že je kdesi na lúke na starej pútnickej ceste na Staré Hory. Objavil som ho nad Kráľovou studňou a odfotografoval, pani bola šťastná.“

Odkedy fotíte?

„Keď som sa po vojenčine dostal v Turčianskych strojárňach na oddelenie konštrukcie náradia, ocitol som sa v jadre martinského fotoklubu. Prvý aparát som si kúpil na doplnkovú pôžičku, východonemecká Exakta, na tie časy špička. Nosil som ho všade so sebou. V šesťdesiatom ôsmom som odfotil Rusov, ako v Priekope vpálili do jedného domu. Ale s obavami, lebo Rusi za fotografovanie aj strieľali.“

Vyviazli ste bez ujmy?

„Dopadlo to dobre, lenže bol som sprostý. Keď som v strojárňach prechádzal na post vedúceho zásobovania, musel som prejsť previerkou. A tí drúci – pritom to boli priatelia – vedeli, že som to fotil. Bol tam jeden horlivý kádrovník a ja som musel všetky negatívy pred ich očami spáliť. Niektoré fotky by mali dnes určite vysokú hodnotu.“

Čo vám utkvelo v pamäti z mladosti?

„Len to najkrajšie. Otec krátko pred smrťou povedal: Prežil som život, aký neprežil nikto z mojich predkov. Ja hovorím to isté. Viem, ako sa vyvíjalo Slovensko, ako vyzeralo v 19. storočí, na akej úrovni boli Slováci. Keď vzniklo Československo, Česi nás vyzliekli zo súkenných nohavíc. Dali nám žandárov a učiteľov. Žandári našich dedov hlušili a učitelia učili (so smiechom). Mama rozprávala, ako z kaštieľa v Bystričke chodil k dedine prezident Masaryk. Na koni po kopčeku okolo kostola, už z diaľky sa vynímal. Ľudia ho uznávali.“

[content type="citation"]Bol to dobrý farár, prísny, ale spravodlivý, ľudia ho mali radi. Hovorilo sa, že eštebáci už majú naňho namierené, tak ho dedinčania chodili každú noc strážiť.[/content]

Vyrastali ste v období povojnovej obnovy. Ako to vyzeralo v Turci?

„Za 25 rokov od Nežnej revolúcie sa spravilo toho veľa, ale ja si dovolím vyzdvihnúť prvých pätnásť rokov po vojne, keď sa obnovila železnica, znovu postavili mosty, vybudovali fabriky, celé sídliská. Pri vtedajšom stave techniky hralo rozhodujúcu úlohu ľudské úsilie a elán. Nevravím, že to bolo všetko ideálne, ale na úrovni tých čias. Chodili sme na brigády, zemiakové, žatevné, stavebné... Teraz mnohí tvrdia, že to bolo nasilu, z povinnosti, ale ja som to znášal. Boli sme decká z dediny a vedeli sme, že treba robiť.“

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Čo prinieslo do Valče združstevňovanie?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Výhodná ponuka (Sliacky)

Povolebná Sliackeho karikatúra na utorok

Výhodná ponuka (Sliacky)

Právo na blbosť (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na pondelok

Právo na blbosť (Sliacky)

Rada. Národná rada (kreslí Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).

Aféra strieda aféru (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na piatok

Hladký priebeh rokovaní (Vico)

Námestia (kreslí Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).

Skúška z dospelosti (Mandor)

Mandorova protikorupčná karikatúra

Skúška z dospelosti (Mandor)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop