David Bowie bol jednou z mála rockových hviezd, ktoré chápali svoje miesto na tomto svete. Tak ako funkciou kňazov je žiť cnostný život v mene nás všetkých, aby sme si my hriešnici mohli vychutnať odlesk ich svätosti, hudobníci sú niekým, koho staré civilizácie nazývali „požieračmi hriechu“ – kňazmi, ktorí odžijú hriechy v mene obyvateľov.
Sú tu nato, aby experimentovali so sexualitou, brali drogy a ničili si životy, aby sme to nemuseli robiť my ostatní. Stačí si kúpiť ich hudbu alebo ísť na ich koncert, a môžeme ochutnať plody ich excesov sprostredkovane, bez toho, aby sme sami riskovali.
Bowie si úlohu hltača hriechov nadšene vzal k srdcu a strávil 70. roky v opare kokaínovej závislosti, bisexuality, absurdných koncertných kostýmov a hlúpeho koketovania s fašizmom. Popritom urobil 11 platní obsahujúcich väčšinu z jeho najlepších piesní a akosi sa mu podarilo vyjsť z tohto desaťročia s dvojradovým sakom a nehanebným úškrnom.
