Popri zdravotníctve sú dôchodky ďalším veľkým prerozdeľovacím systémom, v ktorom Smer osem rokov blúdil bez koncepcie a predstavy. Pričom séria ideologických zásahov do sporenia pretenduje – iste, v silnej konkurencii – na vôbec najškodlivejší skutok vlád Fico I a II.
Nedeľňajšie priznanie Jána Richtera, že na výplaty zo štátneho piliera sa ľudia o 20 rokov nemôžu spoliehať, je názornou ilustráciou penzijnej politiky Smeru – „po mne potopa“.
Z vyhlásení sociálneho ministra, ako štát „má nástroje“, aby sa postaral o dôchodcov, ako „si nevie predstaviť vládu, ktorá by pripustila, že budú dôchodky nižšie“ (a podobne), by sa totiž dala zostaviť antológia.
[content type="avizo-clanok" id="20071479" url-type="sme-article"][/content]
Ak existuje čosi ako ministerský odkaz Richtera, ktorý sa bude i po rokoch pamätať, tak ním je, že prvý pilier je zárukou istoty a bezpečnosti dôchodkov (a druhý akési akciové kasíno).
Pri vyháňaní ľudí z druhého piliera boli ústredným lákadlom „výpočty“, o koľko eur príde poistenec s takým či onakým mzdovým bodom, ak zostane v 2. pilieri. A zrazu ten istý Richter odporúča – aj tým, ktorí na jeho výzvy 2. pilier opustili –, aby sa v treťom pilieri pripoistili.
