Je zarážajúce, akými zložitými sa stali bežné veci. Zatiaľ čo kedysi stačilo potraviny pri nákupe ovoniavať a ochutnávať, dnes sa návšteva samoobsluhy nezaobíde bez zastavenia, hľadania okuliarov a neveriackeho lúštenia čoraz komplikovanejších opisov zloženia, napríklad chlebov v igelitoch.
Kým pôvodné, generáciami overené receptúry a technologické postupy boli jednoduché a každý ich poznal, dnes sú obchody plné podivuhodných, iba naoko známych vecí.
Podlahy a nábytok sú pozliepané z prachu, dokážu však vyvolať zdanie dreva, jogurty obsahujú živočíšne uhlie, no na obale ponúkajú čučoriedky. Udržiavať ilúziu si vyžaduje nemalé úsilie.
Napríklad aj zdanlivo obyčajná tyčinka s vyobrazením čerešní musí neochotne, drobným písmom priznať, že vznikla z banánovej drte, farbiva a čerešňovej arómy. Svet, v ktorom sa vyrábajú už aj čerešne, dokáže zachovať dobre známu podobu vecí iba navonok, na povrchu, no vnútri je doslova otrávený zložitosťou.
