Severná Kórea je od nás ďaleko a potom sa často zabúda na to, čo sa tam skutočne deje. Na podstatu toho celého – na fakt, že ak tento režim môže fungovať, je to hanba a dôkaz, že teória, na ktorej je založené OSN, nefunguje.
Teória medzinárodného spoločenstva ako rodiny, ktorá koriguje chyby svojich neposlušných členov. Krajiny si môžu nájsť mnoho racionálnych dôvodov, prečo nezasahovať. Či už ide o strach z miliónov utečencov, nestabilita, alebo obavy z vojny. Je to zatváranie očí pred jednoznačným zlom, pred najbrutálnejším režimom súčasnosti.
Argument Číny, že by to prinieslo nestabilitu, je nevkusný. Načo je stabilita so státisícmi ľudí v koncentračných táboroch, s hladujúcimi masami a dobre živenými vojakmi? Stabilné bolo aj Hitlerovo Nemecko a bolo správne sa proti nemu spojiť. Takisto je scestné upozorňovať, že vonkajšie zásahy by mohli dopadnúť podobne ako v Líbyi, teda chaosom, prípadne ešte horším diktátorom.
Čo ešte horšie by mohol robiť? Vyvraždil by celú rodinu niekoho, kto si dovolil vyjadriť nespokojnosť, aby tým odradil ďalších? Prípadne by sa všemožne snažil vyvolať čo najničivejšiu vojnu a neustále sa ňou vyhrážal susedom a vlastne celému svetu? To sa tam deje už teraz.
