Autor je bezpečnostný analytik a publicista
Podľa výsledkov posledného bruselského summitu EÚ v roku 2015 možno povedať, že európski lídri začali preberať argumenty maďarského premiéra Orbána vo veci migračnej krízy v Európe. Môžeme to rozšíriť na „argumenty lídrov skupiny V4“, veď podobnú interpretáciu riešenia problému migrantov presadzujú od začiatku krízy aj vedúci predstavitelia slovenskej politickej scény.
Zjednotenie na politike hraníc
Zo strany predstaviteľov zakladajúcich členských krajín EÚ na čele s Nemeckom ide o oneskorený, no zároveň dôležitý obrat v ich pozíciách ohľadne riešenia migračnej krízy. Jadro tohto obratu spočíva v tom, že Nemecko, Francúzsko a spol. konečne po ročnej nerozhodnosti uznali nutnosť ochrany vonkajších hraníc Schengenu ako top priority EÚ pri riešení migračnej krízy.
V zmysle záverov prijatých na decembrovom summite má Európska komisia vypracovať príslušné návrhy opatrení do konca júna 2016. Európe to teda trvalo rok aj pol, kým sa zjednotila aspoň v otázke princípov jej spoločného postupu vo veci migrantov.
Na celej tejto západoeurópskej „kafkovskej premene“ však naďalej zostáva problematickým úsilie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej uskutočniť to všemožne tak, aby nemusela verejne priznať svoj omyl v súvislosti s rizikami jej politiky „Willkommenskultur“.
