Autor je publicista
Keď sa teraz pred voľbami veziete autom po krajine, je to všade samá ochrana. Ešte v predvianočnom období ma čakala v schránke sviatočná tlačovina. V nej sa tie isté produkty, produkty kampane, vyznávali z lásky k sviatkom, plus pridali i niečo navyše. Od maminho koláča cez záhradku po skialpinizmus. Pohodoví a sympatickí tieto prvé čísla zo smeráckej kandidátky.
Správy však priniesli aj menej sviatočné udalosti. Napríklad video, v ktorom sa poslanec Hlina prizerá, ako na nákladiak nakladajú alobalom obalenú unimobunku. Vyznal to aj v parlamente, že ten alobalový balík ešte použije a zavezie ho Ficovi pod okná jeho príbytku.
Zrazu prichádza prvá várka pomáhajúcich a ochraňujúcich. Doklady, otázky, doklady. Už chýba len prehliadka telesných dutín. Človek neverí vlastným očiam. Ale to je len začiatok. Balíček sprevádza k Bonaparte hill policajná eskorta. Asi ochrana. Odbočí k premiérovej adrese, ktorú nepoznajú ani niektoré súdy, šofér a Hlina áno, a tak sú pravdepodobne podozriví, lebo po odbočení je tam zrazu zboristov ako maku. Odpovede na otázku, aký je dôvod brániť alobalu v ceste, sa nedomôžeš. Policajti mlčia, len preverujú, lustrujú, vysielačkujú. Nakoniec, kto má záujem, môže si to na internete nájsť. Môže porátať, koľko príslušníkov bránilo kótu Bonaparte pred jedným jediným balíčkom.
Kto dal rozkaz?
Zaujímavejšie ako odpoveď na otázku koľko ich bolo, by bolo vedieť, prečo tam trávili služobný čas. Alebo na tú, ako znel rozkaz, ktorý ich tam povolal. Znel dostatočne jasne? A kto ho vydal?
Spomenul som si na udalosť spred tridsiatich rokov. Môj bývalý vedúci z ÚPN vtedy raz šoféroval auto naložené zakázanou literatúrou. Šoféroval ho niekoľko ulíc od miesta, kam nevpustili alobal. Zrejme mal namierené k inej „nepriateľskej osobe“. Pomýlil sa a zle odbočil. Pred ním zrazu stála volga, o ňu opretí dvaja muži v civile, o kúsok ďalej žlto-biele žiguli s uniformovanou posádkou.
