Výzva predsedu Fica, aby na kolínske násilie reagovala Európska únia ďalším summitom, je šlabikárovou ukážkou podriadenia zahraničnej politiky domácim potrebám a účelom. Portfólio aktivít, ktoré premiér vymýšľa, len aby si zachoval iniciatívu v utečeneckej súvislosti, prekračuje – doslova i v prenesenom význame – hranice, čo vzhľadom na doterajšie účinkovanie SR v predmetnej kauze môže byť len zle.
Z tohto smutného faktu nič neuberá, že v obsahovej rovine, teda že agendou by malo byť (podstatné) urýchlenie vzniku pobrežnej a hraničnej stráže, sa premiér nepletie. Sekundu po tom, čo v decembri oznámili júnový termín – nie vzniku, ale dohody (!) o agentúre –, tu bolo napísané, že ak EÚ chce predísť ďalším konfliktom (kvóty, ploty, „minischengen atď.), toľko času nie je. Zároveň však v EÚ každý dobre vie, alebo aspoň tuší, že „federálna“ agentúra s právom zasahovať aj proti vôli národných autorít je veľký politický i technický problém, ktorý sa musí, vzhľadom na potrebu jednomyseľnosti, „vysedieť“.
