Foto - TASR/APAutor je profesorom bioetiky na Princeton University. Copyright: Project Syndicate 2016.
Podiel svetovej populácie žijúcej v extrémnej chudobe spadol prvýkrát pod desať percent.
Ak by sme stav sveta mali hodnotiť podľa novinových titulkov, tak bol rok 2015 rokom islamského teroru, a to predovšetkým v Paríži.
Začalo sa to masakrom v Charlie Hebdo a vrcholilo ešte smrtonosnejšou streľbou z 13. novembra vrátane útokov v Bejrúte, Ankare a v centre pre postihnutých v kalifornskom San Bernadine.
Nielen terorizmus
Keby sme sa však sústredili len na terorizmus, bolo by to zavádzajúce hodnotenie udalostí minulého roka. V roku 2015 zabil terorizmus viac ľudí v Sýrii, Iraku, Nigérii či Keni než vo Francúzsku či v Spojených štátoch. A ak októbrová nehoda ruského civilného lietadla na egyptskom Sinaji bola výsledkom príprav Islamského štátu, ako tvrdia aj ruskí experti, potom len tento incident zabil viac ľudí než oba teroristické útoky v Paríži.
V každom prípade by nám sústreďovanie sa na to, čo médiá hodnotia ako najpodstatnejšie, mohlo poskytnúť pokrivený pohľad na svet. Smrť každej nevinnej obete teroristických útokov minulého roka je tragédiou pre tú osobu, ako aj pre jej okolie, rodinu a priateľov; to však platí aj o obetiach dopravných nehôd, ktoré majú oveľa menej mediálnej pozornosti.
Terorizmus je šokujúci, násilný a divácky „atraktívny." Ak sa odohrá v našich mestách alebo v mestách, ktoré môžeme ľahko navštíviť, pritiahne ešte viac záujmu pre faktor: „Mohol som to byť aj ja!" No z globálnej perspektívy boli dve najpodstatnejšie udalosti roku 2015 veľmi povzbudzujúce, ale len jedna - zmluva o medzinárodnej klimatickej zmene z decembra v Paríži - dosiahla významnejšie mediálne pokrytie.
Uvidíme v roku 2050
Bude trvať dekády, než budeme vedieť, či dohoda z Paríža splnila stanovený cieľ obmedziť globálne otepľovanie „výrazne pod" 2 stupne Celzia nad predindustriálnou úrovňou. Ide o ambicióznejšiu rétoriku, než predpokladala väčšina pozorovateľov, a akceptovalo ju všetkých 194 zúčastnených krajín.
