Peter Mikuláš píše dvanásty list Peťovi. Nielen o dirigovaní, o tom, či treba byť tvrdší na ľudí, o disidentoch a o múdrosti jedného vodcu.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/57/5728147/5728147.jpeg?rev=2" author="SME - JOZEF JAKUBČO" longread-pos="full"]Peter Mikuláš[/content]
TEXT: Peter Mikuláš
Ahoj, Peťo,
včera som prvýkrát dirigoval! Oznamujem Ti to ako senzáciu. Spevák a dirigovanie? Skoro nemožné, veľká vzácnosť. Lietame vysoko na orbite, v hlavách máme len prázdne rezonančné dutiny a sme dirigovaní. Na nás sa stále niekto vyvršuje, na nás sa pácha tlak. Dirigenti do detailov vyžadujú, čo je v notách a keď nás škriabe v krku, nevidia, že sme práve spadli na dno psychiky. Neznášam to. Správajú sa k nám ako k dostatkovému tovaru, vyhodiť, vymeniť v regáli, odplávaj, si len zvyšok. Hviezdy, tak to je iné. Tie nosia na rukách, topia ich v mori kvetov, rozvážajú v zlatých hintovoch a o nás na boku javiska nik ani nekýchne. Nejde o slávu, len štipku uznania by sme prosili.
Na druhej strane dirigenti len mávajú rukami, kým nespadnú medzi violy, zatiaľ čo my hynieme v kvete života a dohasíname bez najmenšieho zvyšku svetla rámp. Nezávidím. Vieš, spev bol pre mňa všetko na svete. Ale teraz, keď ma odstavili, cítim ranu. Našťastie, dnes dokrvácala, nemožné je umožnené, povstal som z popola, vzal som do ruky požičanú tužku, normálne sa diriguje paličkou, všade ich majú, ešte aj v lakovanom puzdre.
Už roky ma gniavi manipulácia, každú noc sa mi o nej sníva, budím sa spotený, tak som si konečne vyskúšal, ako chutí nadvláda. Našu dirigentku Janku zlomil bacil, prišla moja chvíľa. U nás v dedine pri fare máme malý spevokol, Ad Libitum sa voláme, na chóre si zaspievame len tak, na sviatky.
SME+
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Meno máme výstižné, takto nás pokrstil náš duchovný, obsadenie veľmi kolíše, raz jeden nemôže, raz druhý, schádzame sa ad hoc. Spievame so zápalom, ale to je málo, vždy si hovorím, že treba dokázať oveľa viac. Postavil som sa teda včera pred tento náš lokálny ansámbl, konečne, bol najvyšší čas. Veď spev je len prchavá ozvena dolu dolinou, dirigovanie je večné!
