Cenové dno ropy je v Európe zrejme vítanejšie než utečenci. Všeobecné prianie, aby zostalo čo najdlhšie, však nemôže stáť iba tak osve. Musí ho sprevádzať kytica ďalších želaní.
Trebárs, aby teokracie zálivu, ktoré si Západ vybral za spojencov vo vojne proti teroru prežili v zdraví cenový šok, čo vyvolali, a neboli zvrhnuté ešte (nepomerne) horšími islamistami.
Kým hotovostné rezervy Kataru či emirátov stačia aj na dekádu, taký Irak či Bahrajn bolesťou zaplačú. Saudskoarabi sa už na ropnú zimu strategicky pripravujú – predávajú päť percent Aramco.
Želať si tiež treba, aby nespanikárilo Rusko, ktoré potrebuje 80 dolárov za sud, aby vyrovnalo rozpočet. Rezervy z dobrých čias na plátanie deficitov sa stenčujú a je veľkou otázkou, či závislosť od ropy krajiny, ktorá nič iné vyviezť nevie, vrhne Putina späť k riešeniu domácich problémov, alebo bude ventilovať napätie cez vonkajších nepriateľov.
To je vôbec najtemnejší zo scenárov budúcnosti sveta plávajúceho na rope.
