Autor je spisovateľ
Nedávno som na YouTube natrafil na rozhovor s Évou Ancselovou (1927 – 1993), významnou maďarskou filozofkou a poetkou. Rozprávala o našom strachu z každodenných zlyhaní. Strach zo zlyhania sa živí našou túžbou za každých okolností mať navrch, mať prevahu, mať pravdu alebo aspoň vzbudzovať v danom prostredí čo najlepší dojem. Nechceme, aby si ľudia o nás mysleli to, čo si myslíme, že by si o nás mohli pomyslieť.
Chceme patriť medzi vždy úspešných frajerov a nikdy, ani náhodou sa neocitnúť v tábore tých, ktorých spoločnosť dočasne označuje za lúzerov. Karel Kryl kedysi spieval, že zaujímame postoje, namiesto aby sme stáli. Áno, zaujímame módne, oportunistické, flexibilné pózy a považujeme ich za rozumné, pragmatické, nevyhnutné. Lebo chceme kráčať s dobou. Doba je však beznohý žonglér, ktorý nikam nekráča. Iba sa kamsi rúti. Na invalidnom vozíku.
V mene svojho krvopotne vycizelovaného dobového imidžu sme schopní dať sa na všelijaké cestičky, kdekomu kadejakým spôsobom vyhovieť, tancovať, ako si to krotiteľ želá. V situáciách, ktoré si žiadajú, aby sme sa postavili na stranu bezbranných, volíme si radšej elegantné mlčanie. Aby sme si neublížili. Aby svet videl, akí sme uvážliví. Obozretní. Taktní. Múdri.
