Autor je spisovateľ
Naša hymna je ako tantrická masáž mozgu. Dovolí nám vzrušiť sa, ale nedovolí nám vyvrcholiť. Je krutá a cynická. Pravdivá a trefná.
Mám pocit, že sme zacyklení v slovách našej hymny, akoby bola kliatbou alebo prespievanou limitou postupnosti. To Slovensko naše posiaľ (dodnes) tvrdo spalo, ale niečo, čo svieti do očí a je hlučné (napríklad politický marketing) vzbudzuje ho k tomu, aby sa prebralo.
Nemám rád, keď ma budia zo spánku. Cítim sa po prebudení dezorientovane a túžim si dať ďalšieho šlofíka a blesky hromu v budíku zastaviť a oddialiť o ďalších desať minút. O to však nejde.
Ide o to, že neviem, čo bolo skôr. Či bola najprv hymna zvestujúca, že my Slováci niečo zastavíme a následne my Slováci ožijeme a potom budeme mať novú hymnu, ktorá nás prestane oživovať, a už nebude šlágrom permanentného znovuzrodenia. Alebo bolo skôr naše adrenalínové odhodlanie preberať sa zo spánku.
Žijeme v stave zobúdzania sa, čo môže byť fajn, ale niektoré zobúdzania majú len málo spoločné s progresívnou evolúciou, v ktorej sa človek prebúdza do nového dňa vo svojej zlepšenej verzii. Našťastie blesky a hromy idú v jednom kuse.
