Ironickým momentom visegrádskych manévrov v utečeneckej otázke je kritika Bruselu, že len organizuje summity a „skutek utek“. Ministri vnútra V4 by sa pritom už mohli zosťahovať aj s rodinami, aby sa na tie krátke pauzy, keď nestolujú spolu, zbytočne nerozchádzali.
Horšie ešte je, že stretnutia V4 (aj premiérske) vrátane stredajšieho v Prahe, nie sú zamak konštruktívnejšie či efektívnejšie než seansy v Bruseli. Opätovná – asi pätnásta – kliatba na kvóty, ktorú ministri uvalili, svedčí len o tom, že ani deväť mesiacov krízy im neotvorilo oči.
Ak Nemecko a Brusel dnes tak ako nikdy artikulujú, že riešenie musí byť – ak nejaké ešte bude – „európske“, tak niet takej alternatívy, že jediný, kto v rámci riešenia neustúpi, bude V4.
V momente, keď Nemecko zavrie hranice, ktorý visí vo vzduchu, už bude veru úplne jedno, či kvóty niečo riešia, alebo neriešia, či fungujú, alebo nefungujú, keďže neriadený bankrot Schengenu bude dokonaný.
