Mohlo sa to skončiť rovnako ako smrť Anny Politkovskej či Borisa Nemcova. Medzinárodným aj o niečo tichším vnútorným odsúdením, pseudovyšetrovaním, pri ktorom je každému jasné, že páchateľ sa nehľadá. Nakoniec nejakým miernym rozsudkom nad vykonávateľom, mužom, ktorý stlačil spúšť. A to je všetko.
Ten, kto si celú vraždu objednal, ostáva v utajení a verejnosť sa nikto nedozvie, kto ním bol. Aj keď to tuší. Nakoniec, to ani nebolo cieľom vyšetrovania. Cieľom bolo ukázať, že štátnej moci nie je smrť ľudí úplne ukradnutá, najmä keď je páchateľom práve ona.
Pri Litvinenkovi je to však iné, tentokrát si štátna moc dovolila priveľa. Vraždila vo Veľkej Británii, kde si nevie nasadiť vlastných vyšetrovateľov, ktorí sa postarajú o to, aby išiel prípad dostratena.
