Autor je publicista
Smiali by ste sa z cudzieho nešťastia? Nie nemyslím nejakú drobnú zlomyseľnosť na úkor kolegu. Bavili by ste sa však na skutočnom ľudskom utrpení? Aj zábava či provokácia by možno mali mať určité mantinely. Ich absencia môže okoliu napovedať, že tu čosi nie je celkom v poriadku.
Oplatí sa písať o niekom, kto za to nestojí? Niekedy áno, najmä ak svojím správaním spomenuté mantinely prekračuje a zároveň ilustruje správanie či myslenie väčšieho kolektívu, ktorého je súčasťou. Zvlášť ak je ten kolektív súčasťou parlamentu.
Nedávny facebookový príspevok istého mladého poslanca NR SR o skvelom bankete kubánskej ambasády pri príležitosti výročia tamojšej revolúcie vzbudil vlnu nahnevaných reakcií. V podstate by sa dali pochopiť. Pán poslanec napísal, že táto revolúcia spravila z Kuby ako „bordelu USA“ s obrovskou mierou chudoby, korupcie atď. symbol odporu proti imperializmu, ostrov slobody, na ktorom aj napriek nechutnej ekonomickej blokáde USA má drvivá väčšina obyvateľstva na rozdiel od porovnateľných krajín Karibiku prístup k zdravotníctvu, školstvu a základnému živobytiu. A že Fidel a Che sa zapísali do dejín.
O nejaký čas, keď si pán poslanec prečítal nahnevané reakcie, označil ich autorov za amerických mopslíkov. Musím povedať, že aj mňa prekvapil hnev ľudí na tohto poslanca. Ak nie je po lobotómii, potom vie, že tento skanzen mŕtvej ideológie je miestom hladu a nezmyselného utrpenia väčšiny ľudí. Napokon ako všade tam, kde komunistický experiment zvíťazil a zmenil sa na panstvo pár vyvolených, žijúcich na úkor ostatných.
