Časť 4: Ticho
Dvakrát do týždňa Luciu budilo ráno o pol siedmej rinčanie. Takmer celý život. Vždy o tomto nezmyselnom čase vyvážali kontajnery so sklom, jeden z nich stál priamo pod oknami jej izby. Aj keď ju to najprv hnevalo, postupne si zvykla. Bol to zvláštny rituál – utorok a štvrtok – a teraz jej dokonca chýbal. Keď sa vydala za Matúša – ako kameraman ju donekonečna fotil a filmoval, a spravil jej v jej bývalej detskej izbe niekoľko veľmi zvláštnych a emotívnych portrétov –, odsťahovala sa odtiaľto. Netušila, že čoskoro sa sem začne čoraz častejšie vracať.
Najprv kvôli matke, neskôr kvôli otcovi, ktorý tu zostal celkom sám. Jej brat Filip si žil vlastným životom a takéto starosti nechával na ňu. Mal iný svet.
