Deborah S. Cornelius, Maďarsko v druhej svetovej vojne, preložil Tomáš Mrva, Premedia 2015.
Národy v priestore strednej Európy si stihli v 20. storočí „zaknihovať“ viac traumatizujúcich zranení a rozporných spomienok ako okamihov slávy. Maďarsko je v tejto disciplíne favoritom. Počas druhej svetovej vojny si takmer vždy vybralo nesprávnu možnosť. Môžu mať nesprávne rozhodnutia aspoň správnu interpretáciu?
Historička bez záťaže trianonskej traumy
Autorkou tejto veľkolepej knihy je americká historička Deborah S. Cornelius. Prvý kontakt s Maďarskom mala v roku 1957. Čerstvá absolventka vysokej školy bola na predĺženej ceste po Európe. Na univerzite v Edinburghu a vo Viedni sa stretla s mladými maďarskými utečencami. Ohromená ich vlastenectvom sa vrátila na Yaleovu univerzitu a napísala diplomovú prácu o revolúcii v roku 1956.
V 70. a 80. rokoch navštívila Maďarsko. Vzala so sebou svoje deti, aby navštívili starých rodičov z otcovej strany. Na sklonku komunistického režimu prišla do Maďarska na Fulbrightovo štipendium. Cenzúra sa uvoľňovala, ožívala občianska spoločnosť. Ľudia boli ochotní rozprávať svoje príbehy alebo sa podeliť o nevydané rukopisy.
Dve udalosti vnímala ako náznaky meniacich sa čias. V Segedíne bola povolená výstava o dejinách maďarského skautingu a v Budapešti o hnutí ľudových vysokých škôl, ktoré na konci tridsiatych rokov vychovávalo nových vidieckych lídrov. V júni 1989 študentský líder Viktor Orbán vyzval na odchod sovietskej armády z krajiny.
Maďari sa začali intenzívne zaujímať o zakázané témy – zaodeli sa do národných farieb spomínajúc na staré mapy uhorského kráľovstva pred trianonskou redukciou. Naštartovala sa takpovediac rekonštrukcia kontextov. Rozprávať o Maďarsku počas vojny nie je možné (a už vôbec nie rozumné) bez zodpovedného skúmania, čo bolo pred a po.
Všetko naspäť!
O trianonskej traume sa veľa popísalo. Napriek tomu detailné vyrozprávanie tohto príbehu je také zaujímavé a vzrušujúce, že miera pochopenia k maďarským pocitom výrazne rastie. Maďari prišli o mesto, kde boli korunovaní habsburskí vládcovia (áno, ide o Bratislavu) a o Sedmohradsko považované za srdce národa. Za hranicami nového štátu zostali milióny Maďarov.
